„Peter nechce šprintovať, chce rozbiehať Kolářa.“ Ako vyhral Peter Sagan druhý titul majstra sveta v roku 2016
Peter Sagan získal dúhový dres majstra sveta v cestnej cyklistike v rokoch 2015, 2016 a 2017, trikrát po sebe, čo sa doposiaľ nepodarilo nikomu v histórii.
Triumf Petra Sagana tak predstavuje jeden z najvýraznejších úspechov v celej histórii cyklistiky.
Každý z troch titulov svetového šampióna Petra Sagana je príbehom odvahy, strategického myslenia a neobyčajnej fyzickej kondície, ktoré spoločne vytvorili nezabudnuteľné momenty v srdciach fanúšikov na celom svete.
Peter Sagan patril medzi najlepších taktikov v profesionálnom pelotóne a vždy vedel byť v správnom čase na správnom mieste.
O to viac mu táto schopnosť predvídať a čítať situáciu v pelotóne pomohla na svetových šampionátoch. Zatiaľ čo iní jazdci boli zvyknutí spoliehať sa na tímových kolegov, Sagan sa vždy radšej spoliehal sám na seba a nepotreboval mať neustále okolo seba ďalších sedem pretekárov v rovnakom drese.
Doha 2016
Po premiérovom zisku titulu majstra sveta v Richmonde v roku 2015 absolvoval Peter Sagan v roku 2016 svoju prvú sezónu v dúhovom drese majstra sveta a bola vskutku úspešná.
Dosiahol trinásť víťazstiev, vrátane legendárneho sóla na monumente Okolo Flámska, troch etáp a zeleného dresu na Tour de France či titulu majstra Európy.
Nasledovali posledné preteky sezóny – majstrovstvá sveta.
Svetový šampionát bol naplánovaný v dosť netradičnej lokalite pre cyklistiku, v hlavnom meste Kataru Doha.
Profil trate v regióne Blízkeho východu bol, ako inak, extrémne rovinatý, na dĺžke 257,3 km mala celkové prevýšenie len niečo cez 400 metrov.
Úvodných 150 km viedlo cez púšť a potom nasledovalo sedem 15,2-kilometrových okruhov na uliciach umelého ostrova Pearl-Qatar v Dohe. Bolo teda jasné, akému typu jazdcov budú tieto preteky vyhovovať – šprintérom.
Okrem dlhej a pravdepodobne aj dosť nezáživnej trasy sa museli jazdci pripraviť na extrémne teplo, vysokú vlhkosť a tiež silný vietor, ktorý môže na rovine výrazne ovplyvniť priebeh pretekov.
Ďalšou zmenou boli povolené vysielačky. Toto všetko predstavovalo značne odlišné výzvy a rozdielnu taktiku v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi.
Samozrejme, Peter Sagan v štartovej listine nechýbal, no vtedy 26-ročný Slovák nebol nikdy vyložene iba šprintér, skôr mu sedeli klasikárske profily s krátkymi stúpaniami.
Po úspešnej sezóne a predošlej výhre v Richmonde patril určite medzi favoritov, avšak stáli proti nemu čistokrvní šprintéri ako Mark Cavendish, André Greipel, Alexander Kristoff či John Degenkolb. Na svojej strane mal rovnakú podporu ako rok predtým, brata Juraja a Michaela Kolářa.
Sagan chcel, aby šprintoval Kolář
„Na môj prvý rok v dúhových pruhoch nikdy nezabudnem. Chcel som, aby sa to skončilo vo veľkom štýle. Veľký stres nemám. Titul som už získal, takže nemám čo stratiť,“ vyjadril sa Sagan pred štartom v Katare.
Vo svojej knihe Môj svet prezradil, že pred štartom chcel, aby o titul majstra sveta bojoval jeho tímový kolega Michael Kolář.
„Už som si nemal čo dokazovať. Povedal som Mišovi: Toto je tvoj čas. Môžeš vyhrať. Všetci budú sledovať mňa a ja ti to rozbehnem.“
„Započul som rozhovor Jána Valacha (športový riaditeľ) s Gabrielem Uboldim (Saganov mediálny manažér): Gabri, máme problém. Peter nechce šprintovať a chce rozbiehať Kolářa. Odpoveď bola: Neboj sa, mám odpoveď. Zabi Petra. Nie, počkaj, zabi Michaela. Nie, počkaj, zabi ich oboch!“
Už ráno pred štartom bolo jasné, že to bude extrémne náročný deň, keďže teploty presahovali 30 stupňov. Netrvalo dlho a na čele sa hneď pri prvom pokuse vytvoril sedemčlenný únik, ktorému pelotón postupne nechal až 11-minútový náskok.
Situácia v prvej polovici pretekov bola pokojná a všetci vedeli, že vo vysokých teplotách treba šetriť čo najviac energie. „Nikde neboli žiadni ľudia, bola tam mŕtva atmosféra a bola to poriadna nuda,“ opísal Sagan. „Našťastie prišla skupinka Slovákov, ktorá robila asi najväčší hluk.“
Echelony v silnom vetre
Keď do cieľa zostávalo 180 kilometrov, začal sa zdvíhať vietor a objavili sa prvé známky vytvárania echelonov.
Echelon v cyklistickej terminológii označuje diagonálnu formáciu jazdcov, ktorá vzniká, keď sa pokúšajú minimalizovať odpor vzduchu pri jazde proti bočnému vetru, pričom každý jazdec sa snaží schovať sa za svojho predchodcu v uhle vzhľadom na smer vetra.
Keď sa preteky stáčali späť k Dohe, Belgičania a Holanďania sa pretlačili do vedenia k Britom, jazdci v balíku dosahovali rýchlosť cez 70 km/h a pelotón sa v silnom vetre zrazu roztrhal na viacero skupín.
Na čele bolo 26 jazdcov, medzi nimi veľkí favoriti ako Cavendish, Tom Boonen, Greg van Avermaet, Elia Viviani či Michael Matthews. Peter Sagan bol posledný jazdec, ktorý sa dotiahol do tejto skupiny, ale hlavné bolo, že to zvládol a mal pri sebe aj svojich krajanov.
Rozdiel medzi skupinami sa postupne zväčšoval, vedúca skupina dobehla únik a vstúpila na okruh na ostrove Pearl s minútovým odstupom na stíhaciu skupinu, v ktorej sa Belgičania snažili zvýšiť tempo.
„Škoda, že sme nemohli zabudnúť na najbližších 150 kilometrov smrteľne nudnej jazdy na bicykli v horúcej trúbe pred davom nikoho, a nemohli sa rovno pustiť do šprintu, na ktorom by sme sa všetci mlčky dohodli,“ opísal Sagan situáciu, keď do konca zostávali ešte tri hodiny.
Belgickí jazdci v skupine prenasledovateľov už nevládali, takže spomalili a rozdiel medzi dvoma prednými skupinami sa naďalej zväčšoval, a to aj napriek množstvu útokov zo strany Nemcov.
Do cieľa zostávalo sedem okruhov, resp. niečo cez sto kilometrov, keď zrazu Michael Kolář zaostal za jazdcami vpredu a žiadal si pomoc od mechanikov servisného auta Shimana. Do prehadzovača sa mu totiž zamotal kus igelitu a nešlo mu radenie. Našťastie mechanici problém rýchlo vyriešili a mohol sa vrátiť späť k Saganovi.
Situácia na čele sa upokojila, belgickí a britskí domestikovia sa striedali, držali vysoké tempo okolo 50 km/h a náskok lídrov sa zvýšil na necelé dve minúty. Juraj Sagan už v tom čase nebol pri bratovi a Peter mal tak k dispozícii na pomoc už len Kolářa.
Nemcom sa napriek všetkému úsiliu nepodarilo dobehnúť pretekárov vo vedení a 40 km pred cieľom z pretekov odstúpili dvaja veľkí favoriti John Degenkolb a Marcel Kittel.
V tom momente bolo viac-menej jasné, že 25 pretekárov už nikto nedobehne a jazdci vo vedúcej skupine budú bojovať o titul majstra sveta.
Kolář dal zo seba všetko
„Celkom som sa divil, keď som sa dozvedel, že Sagan nechce štartovať na majstrovstvách sveta,“ povedal televízny komentátor Eurosportu, keď jazdci vstupovali do predposledného okruhu.
„Asi je teraz celkom rád, že prišiel,“ dodal na margo toho, že slovenský šampión mal šancu bojovať o druhý titul svetového šampióna.
Kilometre veľmi rýchlo ubúdali a pretekári sa na čele striedali s trpiteľskými grimasami na tvárach.
Prvý útok v rozhodujúcich kilometroch predviedol Holanďan Niki Terpstra, zaútočil 5 km pred cieľom, no jeho snahu zneutralizoval Greg van Avermaet.
V tom momente Sagan vedel, že niečo musí spraviť, pretože hrozilo, že niekto zo skupiny ujde a on sám do úniku nechcel ísť.
Na čele vedúcej skupiny sa zrazu objavil Michael Kolář, ktorého bolo veľmi ľahké identifikovať, keďže mal fluorescenčne žltý bicykel, helmu aj topánky.
„[Kolář] Spravil to najlepšie, čo za daných podmienok mohol – išiel dopredu pred všetkých tých šampiónov, dal zo seba všetko, čo v ňom bolo a držal extrémne vysoké tempo, čo znemožnilo pokusy o úniky,“ opísal Sagan.
So zaťatými zubami a obrovskou bolesťou v nohách priviedol Kolář skupinu do záverečného dva a pol kilometra.
O nečakaný útok sa pokúsil celkom neznámy Holanďan Tom Leezer, ktorého však zvyšní „preživší“ favoriti dobehli v posledných stovkách metrov. V tom momente sa rozbehol šprint.
„Adam Blythe to skvele rozbehol pre Cavendisha, ale on sa radšej rozhodol, že sa nalepí na moje koleso. Potom to skúsil zľava a obehol Boonena. Ale jeho preteky boli prehrané. Dostal som sa dopredu v správnom momente a cítil som, že je to moje. Vedel som, že je to moje,“ opísal Peter Sagan záverečné momenty šampionátu v Dohe.
„Ak by ma Nizzolo zavrel na bariérach, stopercentne by som spadol“
Po prejazde cieľom Saganovi podal ruku Cavendish aj Boonen. Zosadol z bicykla, objal sa s manželkou, Mišom Kolářom a všetkými, ktorí boli okolo neho, zatiaľ čo nahnevaný Cavendish, ktorý skončil druhý, zúril a hrešil.
„Som stále v šoku. Nechce sa mi tomu veriť,“ boli prvé slová vtedy už dvojnásobného majstra sveta.
„Veľká vďaka patrí bratovi Jurajovi, ktorý pre mňa riskoval aj život, a Mišovi, že to ťahal v závere,“ povedal v rozhovore, keď za ním prišli tímoví kolegovia počas televízneho rozhovoru.
„Mal som celkom šťastie (v šprinte), pretože ak by ma Giacomo Nizzolo zavrel na bariérach, stopercentne by som spadol. Ale radšej sa porozprávajte s Mišom, on vie lepšie po anglicky,“ dodal Sagan a poďakoval sa za veľkú podporu slovenským fanúšikom v Katare.
Svetový šampionát v Dohe bol opäť ukážkou Saganovho majstrovstva a dokonale ním zavŕšil už aj tak úspešnú sezónu v roku 2016.
Záznam celých Majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike, Doha 2016:
Najlepšie momenty Majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike, Doha 2016:
