11 rad ako byť v Bratislave na bicykli Králom!
1/4
2/4
3/4
4/4
Hneď na začiatok si dovolím vysloviť určitý názor. Ak ste v sedle bicykla, neznášajú Vás všetci. Chodci, motorkári a najmä vodiči rôznych typov áut. V momente, keď prvýkrát šliapnete do pedálov, sa dostávate na bojové pole menom Bratislava. Ide Vám o zdravie, život a samozrejme aj o bicykel. Tento druh zážitku určite nie je vhodný pre slabšie povahy.
Dá sa vôbec po Bratislave bezpečne jazdiť tak, aby ste si neroztrieskali bicykel, nepolámali všetky kosti v tele alebo neskončili pod zemou? Začítajte sa do nasledujúcich tipov, ako sa bezpečne dopraviť z bodu A do B, jazdu si užiť a pritom sa nezoznámiť s tým hore predčasne.
Prilba
Začnem záležitosťou, ktorá sa často stáva predmetom veľmi ohnivých debát medzi zástancami a odporcami. Zároveň nezájdem do prílišných detailov, keďže na túto tému chystám samostatný článok. Prilba chráni v podstate najdôležitejšiu časť nášho tela. Síce momentálne nie je povinná, ale v záujme vlastnej bezpečnosti ju odporúčam nosiť pri každej jazde. S estetikou ani so štatistikami na mňa nechoďte, nie sú to argumenty, aké by v realite obstáli.
Modelov je na kvantá, vlasy si môžete napraviť hocikedy, ale hlavu a mozog máte len jeden. Ak si ho poškodíte pri páde, už Vám ho nikto nedá dokopy. A že pádov na hlavu je málo? Nuž poviem Vám dôležitú vec – na poškodenie mozgu alebo smrť stačí úplne v pohode pád jeden.
Bratislava predstavuje v istom ohľade smrtiacu pascu na každom rohu. Môže to byť výmoľ, obrubník, šmyk v rýchlosti, alebo aj chodec, ktorý „nevie“, kade sa chodí cez cestu. Môže to byť tisíc iných vecí a Bratislava je ich plná. Nechcem Vás strašiť, je to holý fakt. Všetky faktory, ktoré máte aj inde, sú tu prítomné niekoľkonásobne.
Prilba je teda na prvom mieste v otázke bezpečnosti. Zároveň sa uistite, že Vám prilba na hlave dokonale sedí, tj. nekmitá Vám na hlave počas jazdy, ale ani príliš netlačí.
Základná údržba
Nikto nevraví, že musíte bicykel rozobrať do poslednej súčiastky, všetko vyčistiť do oslepujúceho lesku a následne ho zložiť späť, aby ešte aj fungoval. Poznám síce zopár takých „bláznov“, čo to vedia a baví ich to, ale inak by som to nechal na odborný servis tak raz alebo dvakrát za sezónu. Bežnému človeku úplne stačí, ak si pravidelne kontroluje, či má dobre nahustené gumy (podľa typu bicykla a plášťa) a z času na čas očistí a nanovo namaže reťaz (prípadne aj prevodníky vpredu a kazetu s prehadzovačkou vzadu). Správnym tlakom minimalizujete možnosť defektu.
Aspoň ako tak čistou reťazou zaistíte, že sa Vám bude do pedálov šliapať o niečo ľahšie a ušetríte okolie aj seba od nepríjemných zvukových efektov. Časti pohonu aj samotná reťaz potom vydržia dlhšie. Nezabúdajte na fakt, že nič na bicykli (hádam okrem rámu) Vám nevydrží večne. Podľa typu bicykla aj štýlu jazdy a pod. sa údaje môžu líšiť. Podľa mojich osobných skúseností treba reťaz väčšinou meniť prvú.
Ak sa o bicykel staráte a občas s ním zájdete na kontrolu do servisu, včas zachytíte prípadné problémy, viete ich riešiť a zaistíte bicyklu dlhší život. Predídete aj nechceným nepríjemnostiam, či dokonca nehodám priamo na ceste. Nechcete predsa, aby sa Vám priamo na frekventovanej ceste, keď šliapete naplno do kopca, pretrhla reťaz, vy dostali balans a puf leteli by ste dole.
Kontrola bicykla pred jazdou
Pred každou jazdou odporúčam aspoň hmatom, pocitovo, stlačiť obe gumy, či sa Vám zdajú dostatočne nahustené. Ak nie, tak ich dofúkajte na požadovaný tlak (ideálna je stojanová pumpa s manometrom, kde si viete aj dať pomocnú ručičku na hodnotu, akú potrebujete, a zároveň si neničíte ventil). Ak sa Vám zdá reťaz príliš zanesená špinou, aspoň trochu ju očistite od nečistôt a starého maziva (ak teda nedisponujete adekvátnym čistiacim prostriedkom a čističkou reťaze; WD40 NEPOUŽÍVAŤ, len v naozaj núdzových prípadoch) a naneste nové mazivo (najlepšie suchý teflón).
Ak sa Vám niečo nezdá, napr. reťaz sa šúcha o prešmykač, aj keď nekrížite reťaz, pohon je príliš hlučný a pod., najprv skúste bicykel poriadne očistiť (hlavne v prípade cestných bicyklov sa tak dajú odstrániť početné zdroje nepríjemných zvukov). Zdôrazňujem, že ak si nie ste naozaj istí, že je bicykel v súčasnom stave bezpečný, radšej choďte von alebo do práce peši či v MHD a neskôr ho zoberte do servisu. Ako sa vraví v angličtine „Better be safe than sorry“, čiže „lepšie byť v bezpečí, ako neskôr ľutovať“.
Byť viditeľný
Existuje mnoho spôsobov, ako byť viditeľný pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Aktívne prostriedky ako predné biele svetlo a zadné červené svetlo uplatníte predovšetkým v daždi alebo za tmy. Pasívne prostriedky ako odrazky (na kolesách, pedáloch alebo aj inde na ráme) alebo reflexné prvky (reflexná vesta alebo reflexné prvky na oblečení, prípadne celé kusy oblečenia) sa Vám budú hodiť za každých podmienok. Dôležité je, aby Vás predovšetkým motoristi zbadali včas a vedeli buď spomaliť alebo Vás bezpečne obísť.
Veľké NIE patrí čisto čiernemu oblečeniu a výbave bez akýchkoľvek reflexných prvkov. Jednoducho nemôžete splývať s cestou a s okolím. Pomáha aj jasná farba bicykla alebo jeho súčastí, ale nie každý ich má rád. Preto zdôrazňujem dôležitosť reflexných prvkov a pod.
Jazdiť predvídateľne
Výborne. Už je Vás na ceste vidieť. Nemáte ale ešte stále vyhraté. Nestačí len to, aby Vás na ceste všetci videli. Najmä ak začnete priamo v hustej premávke nacvičovať slalom alebo si namýšľate, že práve Vám patrí cesta a náhle meníte smer, prípadne si to len tak švihnete priamo cez cestu. Darmo Vás vodič vidí, keď ide 70kou po frekventovanej ceste a nevie, kam si to namierite v najbližších sekundách.
Najistejšie je jazdiť pri pravom okraji cesty (o výnimkách si povieme v ďalšej časti článku), včas ohlasovať zmenu smeru jazdy (ak zatáčate doprava alebo doľava), prípadne zmenu jazdného pruhu (ak napr. idete doľava) a celkovo nerobiť prudké a nepredvídateľné pohyby.
Jazdiť asertívne
U veľkej časti jazdiacej verejnosti tak trošku neznámy pojem. Ľudia totiž buď jazdia, ako keby mali niekde naložené, prehnane opatrne, ustráchane, alebo uplatňujú opačný extrém, čiže nedbajú na žiadne pravidlá a jazdia ako blázni bez bázne a hany. V prvom rade, cyklista je účastník cestnej premávky. Nie chodníkovej premávky. Podľa mojich doterajších skúseností, jazda na chodníku je nielenže zúfalo pomalá, ale miestami nebezpečnejšia ako na ceste (občas ešte horší povrch ako na ceste, nepredvídateľný pohyb chodcov).
Primárne sa snažte jazdiť na pravom okraji vozovky (ak chcete odbočiť doľava, tak zasa na ľavom okraji alebo v strede pruhu na odbočenie). Ak to stav krajnice nedovoľuje (býva často v dezolátnom stave), nedržte sa silou mocou okraja cesty, ale radšej na chvíľku choďte od neho ďalej, kým povrch nedovolí inak. Je príjemnejšie si občas vypočuť trúbenie netrpezlivého vodiča, ako zbierať z cesty seba alebo poškodený bicykel.
Pri asertívnom jazdení uplatňujeme predošlé zásady (byť videný, jazdiť predvídateľne), navyše ešte zohľadňujeme stav vozovky, okolitú dopravnú situáciu a sčasti aj vlastné skúsenosti a inštinkt. Asertívne znamená, že nejazdíte ani príliš bojazlivo, ale ani ako blázon bez rešpektu k pravidlám cestnej premávky. Ak je to vzhľadom na situáciu a Vašu bezpečnosť nutné, „ukrojte“ si aj väčšiu časť šírky cesty, ako je bežné, alebo aj celý pruh.
Ešte raz. Nesprávajte sa ako kráľ ciest, to nie ste. Ale máte také isté právo na cestu ako ostatní a máte právo dostať sa bezpečne tam, kam chcete alebo potrebujete. Autu možno nejaký výmoľ až tak nevadí, ale ak ste napríklad na cestnom bicykli, pre jeho užšie plášte môže byť stret s takým istým výmoľom osudným. Aby ste mohli asertívne jazdiť, potrebujete naberať dostatok skúseností z rôznych dopravných situácií (to znamená čo najviac jazdiť) a používať svoje zmysly a inštinkt.
Tu si dovolím vysloviť názor, že slúchadlá s pustenou hudbou neovplyvňujú jazdu (pokiaľ fakt nemáte na ušiach obrovské lopúchy a nepúšťate si hudbu na plné pecky). Zrak máte. Hlavu takisto. Pri jazde sa treba často aj obzerať za seba, neustále pozorovať okolie a vyhodnocovať situáciu. Sluch tiež máte. Ak nie ste úplne nahluchlí alebo Vaše myšlienky nie sú v dvanásť-a-pol-tej dimenzii, tak bezpečne začujete za sebou idúce auto.
Inými slovami, ak si nedávate pozor, tak hudba nehudba, slúchadlá neslúchadlá, skončíte na ceste alebo pod kolesami.
Dodržiavať pravidlá cestnej premávky
Jazda na červenú? NIE. Jazda v protismere? NIE. Zákaz vjazdu bicyklov? NIE. Nevravím, že povedzme ten tretí som aj ja neporušil, ALE. Bol to most Apollo, dodržiaval som všetky doteraz uvedené zásady, a akonáhle som si zákazu všimol, prehodnotil som svoju trasu a dal si tú námahu, aby som zistil, ako sa naň dostať tak, ako sa to má.
Je síce moderné byť rebel, ale viete ako. Rebelov sú plné cintoríny. Prípadne väzenské cely. Každému sa občas stane, že neúmyselne poruší nejaký zákaz, alebo je istý úsek tak „perfektne“ riešený, že iné konanie ani neumožňuje, ak si chce človek zachovať zdravie a bezpečie. Ale úmyselne prekračovať hranice nemusí ohroziť len Vás, ale aj ostatných na ceste.
Nepreceňovať svoje schopnosti
Ak idete do stúpania, radšej zaraďte ľahší prevod. Hrdinstvo nestojí zato, aby ste kvôli zle zvolenému prevodu začali robiť slalom uprostred cesty a narušovali tak plynulý chod premávky. Zato, že poslíčkovia vo filme lietali po New Yorku na fixkách (alebo stroje smrti s fixným prevodom, v mojom preklade) červená-nečervená, nemusíte aj vy. Teda len pokiaľ sa chystáte stať sa darcom orgánov, ak už mám použiť čierny humor.
V zjazdoch, najmä ak viete, že za ním nasleduje ostrejšia zákruta alebo semafory, radšej postupne brzdite, aby ste si dole nezalietali ponad riadidlá. Navzdory tomu, čo nám tlačili do hlavy, treba brzdiť najmä a najprv prednou brzdou (je na nej menšia váha), a dobrzďovať zadnou. Dobrým odhadom situácie zabránite skratovému brzdeniu. Radšej naozaj postupne a po troškách. Brzdnú silu dávkujte.
Mať oči na stopkách
Niečo som už spomenul pri asertívnom jazdení, ale pre istotu si to zopakujme a trochu rozšírme. Nestačí sa pozerať len pred seba (pod seba až na pár výnimiek určite nie). Treba sledovať všetky smery v zornom poli a občas „čeknúť“ aj dianie za nami. Pozeraním pred seba vidíme situáciu pred sebou, výmole a iné prekážky, ktoré by nás mohli ohroziť a vieme sa im vyhnúť.
Po stranách sledujeme, či sa z bočnej uličky alebo cez prechod niekto neblíži, kto by nám mohol skrížiť cestu. No a nakoniec obzeráme sa, aby sme videli, ako to vyzerá za nami, či si napríklad môžeme dovoliť zmeniť jazdný pruh a pod. Dávame tým vodičom najavo, že sledujeme dianie okolo seba a zároveň istým spôsobom upozorňujeme na svoju prítomnosť. Nechcem nikoho znevažovať, ale… Predpokladajte, že každý na ceste či mimo nej nemá v hlave ani gram mozgu a môže v každom momente spraviť niečo nepredvídateľne hlúpe a nebezpečné. Ako keby Vás nikto nevidel… Prispôsobte tomu svoju jazdu a budete v bezpečí.
Adekvátny výber trasy vzhľadom na typ bicykla
Trasu vyberajte nielen vzhľadom na vlastné schopnosti, ale aj na typ bicykla. Horským a trekingovým bicyklom rozbitejšie cesty alebo poľné cesty, či dokonca cestičky cez les príliš vadiť nebudú. Ale pre taký cesťák môže už úsek vysypaný jemným štrkom (v Rakúsku také obľubujú) spôsobiť nepríjemné problémy s ovládaním, v horšom prípade zvýšené riziko pádu a poškodenia bicykla.
V Bratislave, až na niektoré úseky, je stav cyklociest žalostný. Je ich málo a časť z nich asi značil alebo projektoval človek, ktorý nikdy na bicykli nesedel (alebo má za cieľ znížiť populáciu cyklistov). Nuž a ďalšia časť z nich je v dezolátnom stave. Pre cestné bicykle je teda mnohokrát bezpečnejšie použiť bežnú cestnú komunikáciu ako cyklocestu.
Pri plánovaní trasy si neštudujte len cyklomapu. Kuknite sa aj na Google Mapy a pridajte aj skúsenosti svoje alebo cudzie ohľadom niektorých úsekov. Neverte na sto percent ani navigáciám. Moja osobná skúsenosť vraví, že cesty pre autá sú často nielen najvýhodnejšie (bez zbytočných a často zle značených obchádzok), ale aj najlepšie udržiavané. Samozrejme, rýchlostné cesty a diaľnice sú pre bicykle neprístupné. Navyše, nepoznám cyklistu, ktorý by pri všetkej súdnosti na také cesty vôbec vkročil, ak nie je samovrah.
Dobre zabezpečený priestor
Zámka je dôležitá, ak si ceníte svoj bicykel. Lanková je nedostatočná v podstate hocikde, a poslúži skôr, ak sa vzdialite asi tak na pár sekúnd kúpiť si horalku. Ale v podstate je úplne jedno, akú máte. Ak je bicykel na očiach, nie sú tam dobre nasmerované HD kamery, prípadne nie je v dobre zabezpečenom a stráženom priestore, máloktorá zámka dlho odolá.
Ak teda neviete zabezpečiť, aby bol bicykel mimo zrakov verejnosti, najlepšie v nejakej dobre zamknutej a zabezpečenej miestnosti, prípadne v priestore, kam sa nemôže zvonku nik dostať a je v podstate pod stálym dohľadom, tak ho radšej nechajte doma a jazdite na ňom vo voľnom čase. Verím, že Vám tieto tipy a poznatky pomôžu kliesniť sa Bratislavou s pocitom väčšieho bezpečia a s patričnou istotou a gráciou.
Aspoň podľa môjho skromného názoru cyklista nie je každý, kto jazdí na bicykli. Je to človek, ktorý nielenže bicykel vlastní a jazdí na ňom (patrične vybavený), ale aj dodržiava zásady bezpečnosti a berie ohľad aj na ostatných a správa sa na ceste slušne (uznávam, niekedy to v strese úplne nejde). Cyklista sa snaží jazdiť tak, aby prešiel svoju trasu bezpečne, užil si ju, ale nie na úkor ostatných ľudí.
Mal by dbať aj o to, aby pomáhal vytvárať pozitívny imidž cyklistov a cyklistiky v očiach verejnosti. Ľudia určite nezačnú o cyklistoch rozprávať pekne, ak uvidia nejakého blázna, ako trieli cez červenú a takmer zrazí babku s paličkou na prechode. Ale stavím sa, že ak zbadajú elegantne oblečeného cyklistu s prilbou, ktorý s prehľadom prechádza zákrutu a pri najbližšom prechode bez reptania zastaví a s pokojom čaká, kým ho zelená na semafore pustí ďalej vpred, ich názor bude pozitívny.
Určite je lepšie, ak sa o niekom nerozpráva ako „o tom bláznovi“ (a iné onakvejšie slová), ale „videl si toho Sagana, jak pekne šiel?„. 🙂
Dúfam, že sa Vám článok páčil, obohatil Vás, a aj vďaka nemu sa Vám po Bratislave bude jazdiť lepšie. Diskusia je vítaná, rád sa aj ja niečo nové naučím od tých skúsenejších z Vás. Poprosím ale slušne. Ďakujem 🙂
Pridávame k tomu ešte mapu cyklotrás v Bratislave, ktorú najdete na cyklokoalicia.sk
Foto zdroj: cyklokoalicia.sk
Text: Miroslav Kizak
