REPORT: ŠKODA Svätojurský MTB maratón
1/4
2/4
3/4
4/4
Preteky preverili kvalitu zimnej prípravy a prvé jarné kilometre, takže každý z rekordného množstva 840 pretekárov, mohol zistiť na čom ešte potrebuje do leta zapracovať. Štart 70km majstrovskej trate bol naplánovaný na 10:00. Na trať sa vydalo 185 odvážlivcov, medzi nimi známe mená ako napríklad Karel Hartl, Tomáš Višňovský alebo Martin Kostelničák. Do cieľa prišiel ako prvý očakávane božskej Kája s časom 2:49:27, avšak keďže majstrom Slovenska môže byť iba Slovák, titul si odniesol Martin Kostelničák. Majsterkou Slovenska medzi ženami sa stala Zuzana Juhásová.
42 km trať pohľadom pretekára
Presne o 11:00 sme vyštartovali na strednú 42km trať a podľa mojich očakávaní sa štartové pole potrhalo už v prvom kopci. Do lesa sme vchádzali už traja zadýchaní pretekári v zložení Rado Bíroš, Juraj Karas a ja. Po pár kilometroch v lese sme vyšli znova na otvorené priestranstvo a keďže na pretekoch nikto na nikoho nečaká, Rado zrýchlil a ja som nestačil jeho tempu. Juro sa okamžite prilepil na Radovo zadné koleso a moja maličkosť sa prepadla na šieste miesto za dvoch juniorov, ktorí mali na 42km svoju majstrovskú trať. Predbehol ma aj Filip Balciar, ktorý s nami potom neskôr tvoril čelnú skupinu. Ja som si svoju tašku s výživou zabudol, takže som šiel bez svojho povoleného dopingu iba o chlebe a vode. Ale bez chleba. Po chvíli utrpenia sa trať začala zvažovať a ja som zase pozeral na chrbát Radovi Bírošovi. Takto som skákal z prvého miesta na šieste až do polovice trate, no potom som sa dostal do tempa a sekundu po sekunde som stiahol stratu na Rada Bíroša, ktorý takmer celých 42km ťahal na špici. Vtedy som začal cítiť jemné šklbanie môjho „musculus gastrocnemius“ (teda svalu dvojhlavého lýtkového), a vedel som, že je zle. Začali sa dostavovať kŕče a moje magnézium bolo niekde v Bratislave. Povedal som si, že to už nejak dobrým slovom do cieľa dotlačím. Po rovinke, počas ktorej som skúmal dezén Radovho zadného plášťa som do zjazdu šiel prvý ja a Rado sa zas prilepil na zadné koleso mne. Pred dvojicou stíhačov sme mali už celkom slušný náskok, ale stalo sa zase to, čo sa stáva prvým pretekárom na tomto maratóne takmer každý rok. Zablúdili sme. Teda presnejšie na križovatke pri zjazde z viníc nebol žiaden regulovčík a ja som si v rýchlosti nevšimol fáborky, ktorých na tom mieste bolo údajne požehnane. Už v zložení štyroch pretekárov sme sa dostali na hlavnú cestu, po ktorej sme šli až nad podchod, cez ktorý sme mali prejsť a nadávajúc sme sa vrátili naspäť na trať. Do cieľa to bol už len kúsok po rovine, takže to bol dojazd ako na cestných pretekoch. Nechýbalo ani taktizovanie a z cieľového špurtu vyšiel víťazne Juro Karas. Mňa úplne dorazili kŕče, takže keď som chcel zvesiť nohy po dojazde, tie sa od samej radosti úplne vystreli a napli. Zvalil som sa nabok a so špičkami vystretými ako pravý baleťák som sedel na zemi, až kým mi ich moja mamka silou nevrátila späť na miesto. Z víťazstva sa teda tešil prvý z našej kategórie mužov 19-39rokov Ľubomír Ondruš, no prvým pretekárom zo 42km trate bol v cieli Mikloš Szabó, ktorý sa zároveň tešil aj z juniorského majstrovského titulu. Z junioriek sa stala majsterkou Slovenska Erika Glajzová. Keďže sme vo finishi mali s Filipom rovnaký čas, obom nám bolo udelené tretie miesto. Škoda tej nešťastnej križovatky, mohlo to v cieli vyzerať ináč…
21 km trať pohľadom pretekárky
Najkratšia trať bola odštartovaná o 12:00, pomaly v čase obedu. Počasie bolo perfektné, priam stvorené na bicykel. Preto si túto trať iste užili aj pretekári, ktorí si prišli vyskúšať hlavne vyskúšať svoje schopnosti a využiť víkendové voľno. Čo však moje nadšenie pokazilo, bolo keď sa 5 minút pred štartom ozvalo syčanie- zvuk, ktorého sa bojí asi každý biker. Po chvíľke paniky v prvých troch radoch, sa moje zlé tušenie naplnilo a keď som chytila predné koleso, bolo mäkkučké ako vankúšik. Milé, poviete si, no mne to v tej chvíli prišlo hocijaké, len nie milé. Pod bicyklom bola mláčka. Nebola to len taká mláčka, bolo to mlieko z môjho bezdušového kolesa. Rekordne rýchlo sa nám však podarilo všetko opraviť a tak sa pri mojom mene tie hrozivé tri písmená (DNS) predsa len neobjavili. Profil trate bol ľahko zapamätateľný. Prvých 7km sme šli do kopca, ktorý sa zdal nekonečný. Jedinou útechou bola občasná rovinka, ktorá však netrvala dlho. Terén bol zväčša kamenistý, čo sa mi v porovnaní s pravými lesnými cestičkami až tak nepáčilo, ale predsa lepšie, než MTB maratón po asfalte. O občerstvovačke viem povedať žiaľ iba, že sa nachádzala niekde v desiatom kilometri, pretože fáza, kedy som sa tešila na maratóny kvôli občerstvovacím staniciam je za mnou. Druhá polovica trate už bola oveľa oddychovejšia, no viac technická a adrenalínová, čo mi robilo radosť. Nenašiel sa síce ani jeden pekný singletrack, no zjazd po kameňoch vo vysokej rýchlosti uspokojil môj adrenalínový deficit po zime. Keďže pre moju kategóriu bola vyhlásená práve 21km trať ako majstrovská, bojovala som o titul a musela som zo seba vydať všetko. Celé preteky som sa hnala za útlym dievčaťom v modrom drese, ktoré nakoniec aj tak prišlo do cieľa o pol minúty skôr ako ja. S majstrovským titulom som už nerátala, preto ma prekvapilo, keď som sa dozvedela, že predsa som majsterkou ja, keďže moja súperka, za ktorou som sa hnala je o dve kategórie vyššie ako ja. Mrzí ma ale, že hoci som sa stala majsterkou Slovenska, dres majstrov, ktorý by som správne mala nosiť celú sezónu a na ďalších majstrovstvách ho obhájiť, som nedostala. Dúfam, že Slovenský zväz cyklistiky využije peniaze, ktoré ušetril na majstrovských dresoch, pre vyššie dobro.
V cieli
Po dojazde do cieľa sme využili teplé sprchy, čo je dnes na slovenských MTB maratónoch fakt luxus. Pre nás, hladné krky bolo pripravené jedlo a nápoj, na čo sa fakt sťažovať nemôžme. Na čo sa ale trošku posťažujeme, je fakt malý priestor pre toľkých pretekárov, z ktorých si takmer každý priviezol nejakú psychickú podporu. Taktiež bicykle sme si museli umyť vlhčenými utierkami, pretože voda, ktorá sa miestami iba vylievala z hadice neposkytovala dostatočný tlak na umytie občas blatom ošľahaných strojov. K celkovému dobrému dojmu z akcie sa pripísala hlavne dvojica moderátorov, ktorí udržiavali dobrú náladu či už pri vyhlasovaní výsledkov, alebo pri čakaní na ne. Najmä chcem pochváliť Tomaggiov spontánny humor, ktorý zlepšil náladu aj pretekárom sklamaným zo svojho výsledku. Z maratónu sme odišli spokojní, vďaka Bohu zdraví, ďalší rok prídeme zas.
Foto: Fotoservis Hviezda
Text: Simo Tabačko/Radka Tabačková
