V takejto rodinnej atmosfére sme teda o 12:00 vyrazili na púť blatom a vodou. Začiatok bol pokojný, v 15°C sa nikomu nechcelo pretekať sa hneď od začiatku. Nikomu sa v daždi nechcelo rozjazďovať sa, takže sme sa rozjazdili na trati. V kopci som sa párkrát obzrel za seba, či nezbadám ocka, ktorý šiel MSR železničiarov (je vicemajstrom). Zazrel som ho blízko za sebou, spokojne som cvakol na ťažší a trošku som „prikúril“. Keď stúpanie nabralo na percentách, zrazu sme ostali sami dvaja s Tomim Hauserom a na nikoho sme nečakali.

Výber stopy nebol vôbec ľahký, pretože voda sa oproti nám valila a nevedeli sme, aké nástrahy pred nami táto vrstva vody ukrýva. Nanešťastie na výber bola buď valiaca sa voda, alebo šmykľavé blato. Keďže voda (alebo hocičo bolo pod ňou) držalo stopu, šli sme tadiaľ. Ako všetci vieme, v daždi zadné koleso vyhadzuje vodu vysoko, takže o vzájomnom ťahaní nemohlo byť ani reči (ak sme teda nechceli mať všetku vodu v očiach). V zjazde sme jeden druhému museli nechať väčší odstup, lebo brzdy spĺňali viac-menej estetický účel. Preleteli sme prvou občerstvovačkou, kde nám ponúkali vodu, jonťák, banány, melón, skrátka všetko, čo na občerstvovačke má byť.

Zdvorilo som odmietol, pretože som sa už dosť najedol blata, ktoré som zapil dažďovou vodou. Nasledoval zjazd zo sedla Zemičky, v ktorom som mal dotiahnuté brzdové páčky naplno, no kolesá sa točili čoraz rýchlejšie. Ale ako sa hovorí u nás: Tak, ta tak. Kolesám som teda nechal trochu voľnosti a v tomto ťažkom zjazde s naplavenými šutrami a vytvorenými kaskádami som si na Tomiho vypracoval menší náskok. Keďže som chcel vyskúšať koľko sily v sebe Tomi ešte ukrýva, povedal som si, že ho trošku potrápim. Lenže vonku bolo 15°C v tieni a z neba ešte stále čosi padalo, nohy som mal tvrdé, trvalo im chvíľu než sa zahriali.

Vo chvíli, keď som už-už cítil, že sa nohy dostávajú do tempa, niekto za mnou čľapol do vody a nebol to nikto iný, než Tomi. Asi má ešte dosť sily, pomyslel som si, bude múdrejšie držať sa ho. Znova sme sa teda plahočili týmito galejami, prešli cez pár pekných zjazdov a výšľapov, až kým sa zadnému plášťu nezapáčilo plávať. Už len to mi chýbalo aby som musel nahadzovať dušu. Našťastie mi plnotučné mliečko zalepilo dieru a pokračoval som na nižšom tlaku. Ešte sme si užili jeden kratší, ale výživný singláč, po ktorom sa zrazu človeku chcelo aj špurtovať do nasledujúceho kopca nad Veľký Folkmár. Ďalší mokrý zjazdík a videl som pred sebou brod, na ktorý pred pretekmi upozorňoval pán riaditeľ pretekov. Po daždi to ale nebol iba brod, ale brodisko, nie Kojšovský potok, ale Kojšovská rieka. Keď sme cez ňu prechádzali, tak ma bral prúd, že som si myslel, že do Jakloviec sa splavím. Našťastie nás aj cez aquaplaning bajky nejak dostali na druhý breh a na asfaltku, ktorá nás doviedla do Veľkého Folkmára. Musel som dávať veľký pozor, pretože 0,nič tlaku v zadnom plášti spôsobilo, že bicykel pri zatáčaní už nežiaril sebaistotou. Zatáčal som teda veľmi opatrne a pri Tomiho prvom nástupe na asfaltke hore Folkmárom som ešte držal krok.

Potom, čo sme ešte posledný raz odbočili na lúku do stojky nad Folkmár, ktorá na Strave urobila na profile ešte jeden očný zub, som už Tomiho neudržal. Moja posledná snaha vyšla navnivoč, keď mi zadné koleso dosť hlasno oznámilo moju technickú chybu. Sadol som si do sedla a snažil sa už len dôjsť do cieľa tak, aby som nezničil ráfik. Škoda slabého tlaku, ultra strmý zjazd a následný brod som si mohol užiť. Ešte viac mi to bolo ľúto, keď sa zvážnica zmenila na zábavný a rýchly singletrack. No nič, ešte sa sem niekedy vrátim. Do cieľa som takmer celý čas už šiel zo sedla, aby som odľahčil zadné koleso. V cieli ma už čakal zablatený Tomi a hŕstka povzbudzujúcich organizátorov a domácich. Prvé, na čo som v cieli myslel, bola sprcha. Tá bola fakt vynikajúca. Po sprche som myslel na jedlo a cestoviny s omáčkou chutili veľmi dobre. Páčila sa mi aj rodinná atmosféra, keďže sme takmer všetci pretekári poznali jeden druhého. Naviac, čo sa týka trate, tak soudruzi z Oravy a Svätého Jura sa môžu hanbiť. Takto má vyzerať maratón. Krásna, ťažká a zábavná trať. Ak o rok budem môcť, určite prídem. Prísľubom do budúceho roka je rozšírenie maratónu na dve trate 40km, ktorá vraj pôjde aj na Kojšovskú hoľu a 20km.
Pridávam link na výsledky: http://www.mtbiker.sk/forum/resources/file/272230, link na aktivitu na Strave: https://www.strava.com/activities/642828914 a na video z mojej Go Pro na rajdoch (ak niečo uvidíte):

Autor: Šimon Tabačko
Kompletná fotogaléria tu