V posledných rokoch sa v celom svete rozšíril trend jazdenia na pumptrackoch v celom svete a Slovensko v tomto výnimočne nezaostáva. O ich výstavbu a propagáciu sa stará niekoľko nadšencov. MTB legenda Filip Polc propaguje pumptrack už niekoľko rokov pumptrack prostredníctvom svojho rovnomenného projektu Pumptrack so svojou mobilnou dráhou i výstavbou asfaltových pumptrackov.

Podpore tohto fenoménu sa venuje aj bratislavské Občianske združenie Pedál. Čo sa týka výstavby na Slovensku, najväčším pojmom v tejto sfére je určite Roman Kaločay, ktorý pumptracky dizajnuje navrhuje a sám sa podieľa na ich výstavbe.

Čo je to pumptrack?

Je to vysoko návyková, primárne bicyklová dráha, ktorú si vedia užiť všetky vekové a výkonnostné kategórie jazdcov od odrážadiel až po pretekárov. Najdôležitejšou črtou je, že sa jazdí bez pedálovania, iba zmenou ťažiska, odľahčovaním a zatláčaním do rádiusov vĺn a klopených zákrut.

A je skutočne pre všetkých. Je to skvelý na tréning techniky a koordinácie, výbušnosti a celkovej kondície. Zapája sa celé telo a je len na vás, aký typ tréningu zvolíte. Keďže je to uzavretý okruh, tak si okrem intervalového tréningu môžete dať aj vytrvalostný v ľahšom tempe.

Na pumptracku si zajazdíte nielen na bicykli, ale pravdepodobne na všetkom, čo má kolesá. „Stačí, aby mal pumptrack kompaktný povrch, asfalt alebo betón, a dá sa jazdiť aj na kolobežke, skateboarde, či kolieskových korčuliach. Samozrejme, najlepší je ľahučký dirtbike, ale najväčšiu radosť mám, keď vidím, ako to baví deti na obyčajných oceľových bicykloch a veruže  ich nie je málo!,“ hovorí Roman Kaločay.

Roman sa vo výstavbe pumptrackov skutočne vyžíva: „Robím to, samozrejme, preto, že ma to brutálne baví, pre ten pocit, kedy na konci dňa, počas ktorého ti prešlo cez hrable niekoľko desiatok ton asfaltu, už ani nevieš stáť na nohách, ale aj tak ešte nájdeš energiu na pár koliečok na pumptracku a večer nemôžeš zaspať.“ So stavaním začal už v roku 2009, kedy postavil svoj prvý pumptrack u kamaráta v Oslanoch: „Začínali sme u kamoša s fúrikom a jednou tatrou hliny. A to sme ešte polku sme museli tatkovi nechať na vyrovnanie dvora.“

Roman sa prezentuje prostredníctvom svojej značky BikeING a na Slovensku postavil už trinásť pumptrackov. Jeho diela sú v Kálnici, Myjave, Trenčianskej Turnej, Dojči, Salamandra Resorte v Banskej Štiavnici, Hrádku, Žiari nad Hronom, Vrakuni, Novákoch, Bošácej a Laskomeri.

Koľko to stojí?

Financovanie pumptrackov sa líši takmer u pri každého projektu. Využívajú sa súkromné zdroje, dobrovoľnícke práce, grantové schémy, v lepších prípadoch priamo rozpočty miest a obcí. Niekedy treba pripraviť projektovú dokumentáciu na úrovni pre územné rozhodnutie. Vtedy o tom, ako veľmi to bude zložité či zdĺhavé, rozhoduje príslušný stavebný úrad.

Cena je závislá od toho, akým spôsobom sa pumptrack realizuje, ale hlavne od toho, aký materiál sa použije. Realizácie asfaltových pumptrackov kompletne kľúč sa pohybujú v desiatkach tisíc eur. Je to v podstate ako stavba asfaltových cyklochodníkov, len sa to robí ručne.

Pumptrack môžete mať aj vo svojom meste

Keď prechádzate slovenskými mestami a dedinami, aj v tej najmenšej dedinke stojí futbalový štadión. No keď sa trochu posnažíte, tak aj vo vašej obci si môžete postaviť pumptrack. Ako na to?

V prvom rade si na to musíte na to nájsť ľudské zdroje, to znamená, že ľudí, ktorí budú vybavovať administratívu, a tiež ľudí, ktorí samotný pumptrack postavia. Na výstavbe sa môže, samozrejme, podieľať v podstate každý pod dohľadom kompetentných a skúsených budovateľov pumptrackov- − shaperov. Ďalej treba nájsť vhodné miesto, a teda dosť veľký pozemok, ideálne nie úplne v centre mesta, aby ste nemali zbytočné opletačky s úradmi.

Podľa Romanových slov sa dá pumprack postaviť aj na pozemku 10 x 15 m, ale záleží aj to od toho, či ide o verejný alebo domáci pumptrack. Pre Ak chcete mať pekný kombinačný pumptrack, je lepšie, aby bol pozemok radšej užší a dlhší ako štvorcový. Na rozlohe 25 x 50 m sa dá postaviť už pekný pumptrack.

Ak už máte ľudí aj miesto, je vhodné ísť takýto nápad prediskutovať so starostom či primátorom. Títo ľudia vedia byť dosť nápomocní a tiež vedia, či vám samospráva dokáže pomôcť aj finančne. Ak vám ho odobria, zistite si, či je umiestnenie pumptracku v súlade s územným plánom obce. Ďalšia fáza je vypracovanie projektu, dizajn a vizualizácia pumptracku, aby ste videli aspoň na obrazovke, čo si tam vlastne idete postaviť.

Zadarmo to nebude

Ak vám nepomôže obec, budete si musieť nájsť financie z iných zdrojov, či už lokálnych občianskych združení, alebo súkromných sponzorov. V prípade, že váš projekt bude financovať samospráva, je dobré tento návrh prerokovať s poslancami na miestnom  zastupiteľstve. Po schválení sa objedná a spracuje projektová dokumentácia s rozpočtom na stavbu a získa sa územné rozhodnutie, ak je potrebné.

Financovanie môže byť priame, alebo sa podáva žiadosť o grant. Pokiaľ sú zabezpečené prostriedky, môže dôjsť k objednávke, respektíve vysúťaženiu realizácie, v závislosti od toho, či ide o súkromný alebo verejný sektor.  Ak by ste predsa len chceli umiestniť pumptrack do intravilánu obce, budete veľmi pravdepodobne potrebovať aj rozhodnutie zo stavebného úradu. Keď toto úspešne absolvujete, môžete začať stavať.

Postup pri vybavovaní výstavby pumptracku nemusí byť vždy rovnaký. „Je rozdiel nerobiť problémy a pomáhať. Aj to prvé je síce fajn, ale keď nám samospráva či ľudia či samospráva pomáhajú, je to super,“ povedala Eva Uhliariková z Občianskeho združenia Pedál.

Pri výstavbe pumptracku je rozdiel, či ho chce postaviť samospráva alebo partia nadšencov. Keď ho postaví samospráva z vlastnej iniciatívy, náklady sú výrazne vyššie, pretože sa stavia zvyčajne pumptrack „na kľúč“. Keď sa do toho pustí partia nadšencov, tak to síce toľko nestojí, ale treba tomu obetovať svoju energiu a dosť času pri vybavovaní.

„Viem o mnohých nadšencoch, združeniach i organizáciach, ktoré to robia z vlastnej vôle, keďže iniciatíva samospráv v tejto oblasti nie je momentálne na dostatočnej úrovni, aby to robili sami. Aj preto sa v rámci nášho združenia snažíme pumptracky budovať a myslíme si, že Bratislava je v rámci mestského prostredia ideálnou pre na rozvoj práve takýchto aktivít – dostať decká spred počítačov k pohybu, bicyklovaniu a vôbec, aby sa stretávali,“  hovorí Eva Uhliariková.

Chcem pumptrack vo svojom meste. Čo musím urobiť?

Poďme stavať

Samotná výstavba prebieha v niekoľkých fázach a je závislá od rôznych faktorov, ako napríklad od veľkosti pozemku, podložie či materiálu, z ktorého bude pumptrack postavený.

Proces výstavby v skratke opísal Roman Kaločay: „Ide o zameranie dráhy, výstavbu drenáží a základov z kameniva, tvarovanie a hutnenie telesa dráhy, nanesenie a hutnenie finálneho povrchu a úprava okolia.“

Keďže ide o zemné práce a niekoľko stoviek ton materiálu, pri výstavbe sa používa rôzna technika, a to hlavne nakladač a minibáger na presun a tvarovanie materiálu, vibračné dosky na hutnenie a, samozrejme, rôzne ručné náradie. „Ťažkú techniku si prenajímame, prípadne ak pracujeme pre rôzne občianske združenia, objednávateľ zabezpečuje vlastnú techniku, napríklad aj sponzorsky, ak pracujeme pre rôzne občianske združenia,“ dodal Roman.

„Techniku si obsluhujem sám, je to najefektívnejšie, lebo projekt mám v hlave a to, čo chcem robiť, vidím pred sebou.“

Hlina vs. asfalt

Na túto otázku asi neexistuje presná a jednoznačná odpoveď. Niektorým riderom sa lepšie jazdí na hline, no z dlhodobého hľadiska je asfalt určite praktickejší, pretože nie je náročný na údržbu. O hlinu sa treba starať a dosť výrazne na ňu pôsobí dážď, vietor či sneh v zime. Asfalt stačí pozametať a je vybavené. Asfalt tiež nie je obmedzený iba na bike, ako je tomu pri hline.

Roman Kaločay má na to jednoznačný názor: „Ak sú prostriedky, tak jednoznačne dávame asfaltové. Asfaltový povrch sa finišuje vibračnou doskou, a preto je o mnoho hladší ako betón. Povrch je nemenný, či je sucho, alebo je po búrke, a hlavne je využiteľný pre pri množstvo kolesových športov.“

Slovenský dirt rider Roman Pichnarčík si pochvaľuje aj hlinu, aj asfalt: „Na hline je to síce o hubu, ale ja mám hlinu proste jednoducho rád a je to adrenalín. Keď ale trafíš zlú stopu, kde je namrvený piesok, ideš do šmyku, prípadne na zem. Asfalt sa ti neuhne, takže mi to pripadá na jazdu asi aj bezpečnejšie.“

Pri výstavbe sa niekedy používa kombinácia rôznych povrchov a materiálov. Niektoré slovenské pumptracky sú z tzv. vápencového povrchu, ktorý je vlastnosťami a štruktúrou podobný štrkovému, ale je hladší, prípadne je skombinovaný s asfaltovými zákrutami.

Je to nebezpečné?

Ako veľká väčšina podobných aktivít, aj jazdenie na pumptracku môže byť skutočná sranda, ale keď preceníte svoje schopnosti, vie byť aj nebezpečný. Aj tu teda platí vo svojom zmysle porekadlo „ochrana na pracovisku je dôležitejšia ako práca samotná“. Preto to netreba podceniť – helma je nutnosťou, ale bez chráničov kolien či rukavíc sa vám ľahko môže pritrafiť nejaká-tá odreninka.

„V porovnaní so zjazdom, kde sa môžeš zastaviť o strom, je to výrazne bezpečnejšie, samozrejme, úrazy sa vyskytnúť môžu. Na pumptracku sa ale nedá len pustiť brzdy, rýchlosť si musíš zaslúžiť, a preto majú začiatočníci majú skôr odreniny ako zlomeniny. Najhoršie mi je, keď vidím už trošku rozjazdených jazdcov bez prilieb, to je naozaj nebezpečné,“ hovorí Roman Kaločay.

„Dobrý pumptrack je o tom, aby si tam zajazdil každý“

„Každý pumptrack je iný a vždy, keď som ho dostaval a previezol som sa, mal som radosť. V Kálnici to bol prvý verejný pumptrack a prežil som tam veľa času, v Salamandre bol prvý asfaltový na Slovensku, v Novákoch je zas nádherné prostredie medzi stromami a najlepšie esíčka. Hrdý som vždy, keď sa niekam vrátim a vidím, ako sa z toho deti tešia.“

„Dobrý pumptrack je o tom, aby si tam zajazdil každý, to ale neznamená, že len deti a začiatočníci. Vždy sa snažím pridať niečo viac. Každá vlna ma presne danú funkciu, vzdialenosť od inej, nikdy nejde o náhodu. Napríklad na Myjave máme mini 65 metrov dlhý okruh, kde trénujeme aj so štvorročnými deťmi, ale pritom sa tam dá nájsť až dvanásť skokov.“

Spolupráca s OZ Pedal

Okrem viacerých rozpracovaných projektov, spolupracuje Roman aj s Občianskym združením Pedal, s ktorým momentálne riešia pumptrack v Petržalke, kde by v týchto dňoch mali dostať od stavebného úradu územné rozhodnutie.

Petržalský pumptrack rieši Pedal už od roku 2014, kedy prvýkrát predložili žiadosť o podporu projektu, ale zostali bez odpovede. Až na konci roku 2016 poslanci vyhoveli žiadosti združenia a schválili symbolickú sumu ako výšku nájomného jedno euro za rok na obdobie 10 rokov. Podmienkou je preinvestovať za prvé tri roky trvania zmluvy 20-tisíc eur.

Na území hlavného mesta postavil Pedal zatiaľ pumptrack v Lesoparku Vrakuňa, kde sú deti nonstop a na jar ho chcú rozšíriť o ďalšiu líniu. Okrem dráhy v Petržalke sa momentálne pracuje na projekte v Karlovej Vsi, no ich cieľom je do budúcna mať v ideálnom prípade, je pumptrack do v každej mestskej časti Bratislavy.

Filip Polc: Pumptrack je skvelý základ pre každého cyklistu

O propagáciu pumptrackov sa na Slovensku stará už niekoľko rokov aj slovenská MTB legenda Filip Polc. Keďže Filip vyrastal na bikroske, jazdenie na pumptracku mu bolo blízke už od malička. „Jazdenie na pumptracku je skvelým základom pre každého cyklistu. Pre deti je to taký šport hrou, kde sa naučia udržiavať stabilitu, koordináciu a dynamiku. Ja som z toho čerpal celú svoju kariéru, takže si myslím, že aj pre malé deti je to skvelý spôsob, ako získať základy pre rôzne športy.“

„Keďže povedomie o pumptrackoch bolo donedávna ešte dosť slabé, chceli sme pumptracky najprv spropagovať a na to je náš mobilný pumptrack ideálny,“ povedal Filip Polc.

Modulárny pumptrack sa skladá rovnako ako ten trvalý, z vĺn a klopených zákrut a postaviť sa dá vždy podľa plochy, ktorá je k dispozícii. Výhodou je, že z dráhy sa dá vyskladať päť rôznych typov okruhov. Povrch je protišmykový a dá sa na ňom zabaviť na biku, korčuliach, kolobežke aj skejte.

“Na našich akciách si vďaka našim partnerom môže zadarmo zajazdiť každý, zabezpečujeme požičovňu prilieb, bicyklov, kolobežiek a skejtov, takisto aj koučing od našich skúsených jazdcov, ktorí aj dohliadajú na bezpečnosť pri prevádzke. Ročne organizujeme okolo 15 – 20 takýchto podujatí. Väčšinou pre verejnosť, ale aj pre firmy a už druhé leto aj pre deti z detských domovov, v rámci ich letných táborov. Doteraz sa vďaka nášmu tímu na pumptracku povozilo viac ako 8-tisíc ľudí,” hovorí Filip.

Filip tiež dozoroval stavbu areálu s asfaltovým pumptrackom na Zochovej chate. „Chceli by sme postaviť takéto pumptracky aj na viacerých miestach po Slovensku, aby mali ľudia pumptrack čo najbližšie.“

Aj Filip preferuje asfaltové pumptracky: „Momentálne je to asi najlepšie riešenie, aj čo sa týka kvality aj údržby. Hlinové pumptracky sa mi nepáčia, je s tým veľa starostí a problémov, keď sa o to niekto nestará, ale hlavne, dá sa na tom jazdiť iba na bicykli. Na asfalte sa dá jazdiť skutočne na všetkých kolesách.“

Ako jazdiť na pumptracku?

Trénovanie na bicykli na pumptracku je výborný spôsob, ako sa naučiť správne technicky jazdiť, ovládať bicykel, prispôsobovať sa terénu a prechádzať efektívne točky.

„Pumtrack je dobrý v tom, že pokiaľ na ňom šliapeš, nikdy sa na ňom dostatočne nerozbehneš, ale keď pochopíš, ako to funguje, a začneš pumpovať, tak tam dokážeš nabrať aj poriadnu rýchlosť. Je to jedeným z najlepších nástrojov, ako sa postupne naučiť ovládať bike. Keď ideš hneď nejaký zjazd, dole kopcom naberieš veľkú rýchlosť, ale keď prídeš na skok, tak nevieš, čo s ním. Na pumptracku si musíš rýchlosť zaslúžiť pumpovaním a postupne sa dá nabrať aj rýchlosť na preskakovanie z vlny na vlnu.“

„Asi každý, či už v teréne, alebo na pumptracku, chce jazdiť rýchlo, a aby sa nebál, mal by to mať pod kontrolou. Pumptrack je hlavne o tom, aby rider dokázal prečítať terén a využil jeho profil na zrýchľovanie bez šliapania. Ja som presne toto zúročoval pri zjazde – keď ideš v zjazde 60-tkou, nestačia ti už prevody na šliapanie, ale keď sú tam nejaké nerovnosti a vlny, dá sa to rozpumpovať a získať či udržiavať rýchlosť.“

„Pumptrack je tiež dobrý na učenie skákania – pred vlnou sa rider vystiera, ako keď sa chce odraziť a hneď za vlnou padá do drepu, aby zrýchľoval. Už tá prvá fáza predurčuje, aby si sa odrazil a naučil bunnyhop, a zadná strana vlny učí hladko dopadať. Je to taký postupný vývoj. Najprv sa učí pracovať s terénom a potom, už keď sa odlepí, tak sa nebojí dopadnúť a hlavne vie precítiť ten dopad, aby ho zúžitkoval a nabral rýchlosť,“ opísal teóriu jazdenia Filip Polc.

Zoznam pumptrackov na Slovensku

Salamandra Resort, Banská Štiavnica – dĺžka 110 m, asfalt, vstup 1€

Trenčianska Turná – 110 m, asfalt, zdarma

Kellys Bikepark Kálnica – 125 m, hlina/štrk + 80m asfalt + dualpumptrack,  vstup 7€

BEFLY  Zone Myjava – pumptrack 65 m – asfalt, minibikros – štrkový povrch, zdarma

DEMA Pumpzone Dojč – 210 m, štrkový povrch + betónové zákruty, zdarma

MTBIKER Hrádok – 150 m, asfalt, zdarma cez otváracie hodiny

Žiar nad Hronom – 215 m, štrkový povrch, zdarma

Lesopark Vrakuňa, Bratislava – 75 m, štrkový povrch, zdarma

Veľké Lovčice – minibikros + pumptrack, štrkový povrch, zdarma

Nováky – 225 m, štrkový povrch + asfaltové zákruty, zdarma

Bošáca – 210 m, štrkový povrch + asfaltové zákruty, zdarma

Laskomer – 226 m, štrkový povrch, zdarma

Zochová chata , Bratislava – 114 m, asfalt, zdarma

Vodné dielo Žilina – asfalt, zdarma

Trnava – pumptrack + minibikros, hlina, zdarma

Petržalka – Bambi Line – 45m, asfalt, zdarma

Spišská Belá – 183m, asfalt, zdarma

Kežmarok – asfalt, zdarma

Báhoň  – 100m, štrkový povrch, zdarma

Prestavlky , štrkový povrch, zdarma