Rozhovor: Devotion of Decade mapuje 10 rokov freestylera Pala Hraška a je najväčším slovenským MTB projektom tohto roku (+video)
Video Devotion of Decade vznikalo počas uplynulých 4 rokov a mapuje vývoj freestyle MTB očami jedného z najlepších slovenských jazdcov Pala Hraška. Filmársky projekt zastrešil Kubo Zrubec.
Pala bližšie predstavovať nebudeme, predstaví sa vám sám v spomínanom videu. Pri tejto príležitosti sme ho však vyspovedali a prinášame vám exkluzívny rozhovor s ním. Otázky kládol magazín BikeR (B) a odpovede sú práve od Pala (PH).
B: Podľa tvojich slov ide o najväčší slovenský MTB projekt v tomto roku. Ako dlho vám trvalo DoD natočiť a spracovať? Čo všetko k tomu bolo potrebné absolvovať?
PH: DoD sme začali točiť v roku 2021 keď vyšiel môj prvý signature bike – Befly Halo. Nakoniec sme skončili tento rok 2024. Koľko času strávil Jakub strihom si asi ani on sám nevie predstaviť :D. Veľkosť tohto projektu nedefinuje len dĺžka točenia či spracovávania, ale aj množstvo spotov, kde sme točili, nejaký ten „Slovak first“ ale aj celkový obsah. Vopchali sme vyše 10 rokov jazdenia do 10 minút tak, aby to človeka bavilo.
B: Odkiaľ prišiel impulz takýto projekt natočiť?
PH: Pôvodný zámer bol natočiť bikecheck no vždy keď sme natočili nejakú sekciu, nebolo mi to dosť dobré a chcelo to „ešte jedno točenie“. Nakoniec bolo tých záberov veľa, pobehali sme s Kubom aj rôzne spoty a tak som si povedal, že sa nemáme kam ponáhľať a radšej nech sme obaja 100% spokojní.
B: Čo je pri tvorbe takéhoto projektu najťažšie?
PH: Konkrétne v DoD bolo náročné vybrať významné momenty za tie roky do tak krátkeho videa a aj tak by som vedel ešte pridať. Taktiež bolo náročné aj samostatné točenie pretože nie vždy išla karta, nie vždy prialo počasie keď sme sa dohodli, že ideme točiť. Pre Kuba bol zas silný challenge to všetko nasekať do hudby a zladiť audio. Tiež sme sa hrali s nápadmi ako to celé rozbiť na sekcie aby to celý čas udržalo záujem diváka.
B: Máš nejakú vtipnú story z natáčania DoD?
PH: Celé točenie bola jedna vtipná story, veď ide o jazdenie na bajku.
Nenapadá mi nič konkrétne asi ale celkom „vtipné“ bolo keď som si jeden deň rozsekal rameno ale trik nepadol. Následne na druhý deň sme to proste museli natočiť a podarilo sa. Potom som ale rok dával rameno dokopy. Stálo to zato? Áno! Je to vtipné? Teraz už hej.
B: Vo videu spomínaš svoje začiatky s freestyle jazdením. Eviduješ nárast v počte ľudí, ktorí sa tejto disciplíne venujú, alebo ten počet stagnuje?
PH: Určite tu máme značný nárast a čo ma teší, že pribúda veľa MTBčkárov. Keď sme začínali my, bolo viac „in“ BMX. Stále však stretávam ľudí, ktorí jazdia 2, 3, 5 rokov a potom s tým zo dňa na deň seknú. Myslím si ale, že za to môžu zle nastavené hodnoty prečo vlastne začali. V lepšom prípade sa z freestylu prehupnú na veľké bajky.
B: Čo je podľa teba najzásadnejšou vecou posledných rokov, ktorá ovplyvnila a zároveň buduje freestyle MTB na Slovensku?
PH: Rozhodne sú to podmienky na jazdenie, cenová dostupnosť komponentov a aj akcie, ktoré sa organizujú. Veci, ktoré dnes ľudia berú ako samozrejmosť. Len si predstavte, že chcete jazdiť a nemáte kde. Bez Junkride crew by to takto nevyzeralo a môže si tvrdiť kto chce čo chce. Samozrejme posledné roky sa veľmi posunul bikepark Kálnica ale to je skôr celkovo pre MTB, nie len freestyle takže palec hore!
B: Je freestyle scéna na Slovensku jednotná a „za dobre“, alebo tu existuje určitá rivalita?
PH: Celá scéna ako taká je určite „za dobré“. Samozrejme existujú všelijaké individuálne hejtíky medzi jednotlivými podkategóriami ako je napr. BMX street vs. BMX park no myslím si, že každý, kto má všeobecný prehľad jednoducho rešpektuje všetkých, pretože kedysi sa to tak nerozdeľovalo. Ak je jeden atlét, ktorý vstáva o 6 aby stihol fitko, školu/robotu a aj jazdenie a druhý si popri jazdení otvorí na pohodu pivko, určite obaja majú niečo čím sa môžu vzájomne inšpirovať. V skratke, ego jedincov bude vždy kričať ale v zásade je tam podľa mňa jednota.
B: Kde na Slovensku si človek dokáže naozaj dobre zajazdiť? Povedzme dirty, slopestyle, park, možno nám prezradíš nejaké skvelé street spoty?
PH: Všetko závisí od skillu. Väčšina dirt spotov sa postaví tak, aby si na nej užili hlavne tí, čo to stavajú. Málokedy je niekde aj lajna pre začiatočníkov. Ak už však viete poskákať nejaké lavice a nebojíte sa dier tak samozrejme u nás v BA sa dá vyjašiť, v Kálnici takisto, ale tu máme naozaj solídny slopestyle takže tam odporúčam len skúseným. Dirtpark Drábová v KE tiež rozhodne stojí za návštevu! Veľa dirt spotov nie je úplne otvorených pre verejnosť a treba sa vždy dohodnúť s ľuďmi, ktorí sa o to starajú. Na trailsy sa bez známosti často ani len nedostanete. Skatepark v Junkride hale je určite jeden z najlepších na Slovensku, v Žiline nedávno tiež vyrástol pekný park. Pumptracky nám rastú ako huby po daždi takže tiež výborná aletrnatíva ale určite treba cestovať a jazdiť čo najviac iných spotov! Bez toho sa neposuniete a prestne vás to baviť.
Čo sa týka streetu, mňa veľmi baví Karlovka/dlhé diely, čo sa týka ale celkovo na Slovensku, to neviem povedať, na to sú tu skôr BMXkári. Zabaviť sa dá, ale aj na parkovisku, stačí len dobrý parťák a trochu kreativity.
B: Stretávaš sa s nepochopením ľudí mimo bikerskej komunity s týmto športom, prípadne v tvojom okolí alebo na uliciach?
PH: So športom ako takým ani nie. Skôr ľudia nechápu ako s tým opäť môže človek začať keď mal nejaký vážnejší úraz. Samozrejme ľudia to obdivujú ale len pokiaľ to robíš „tam kde sa má“. Akonáhle vyjdeš na ulicu, je veľmi pravdepodobné, že natrafíš na staré známe „Prestante ničiť tie lavičky/schody/múriky“. Do istej miery môžu mať pravdu ale to už si každý musí sám položiť ruku na srdce či po niečom jazdí alebo niečo reálne poškodzuje.
B: Viem, že v poslednom čase jazdíš aj na veľkom bicykli. Budeme ťa na ňom vídať čoraz viac. Bavia ťa aj technické a strmé traily alebo zjazdové trate? V čom je toto jazdenie iné oproti freestyle?
PH: Veľký bike som si kúpil preto aby som si oddýchol od malého. Zrazu som v sebe prebudil decko, ktoré sa baví presúvaním cez prekážky z bodu A do bodu B. Preto ma bavia aj turistické výšlapy, prírodné traily no samozrejme aj bikeparky. Technický trail poteší ale origo zjazdové trate ma nebavia. Zatiaľ som však ale neprišiel na chuť ani novinkám pod pojmom „slopeduro“. Možno na to prídem neskôr ale zatiaľ mi na triky postačí dirťák a na veľkom bajku si skôr užívam flow a krajinu. Samozrejme nejaký ten trik padne vhod no nechcel by som celý bike vykuchať tak, že sa vlastne môžem voziť už len lanovkou. To je asi najväčší rozdiel pre mňa, že na veľkom bajku skôr oddychujem, netlačím na pílu (teda ak sa nebavíme o kondičke).
B: V Bratislave vedieš aj freestyle tréningy. Čo je podľa teba najdôležitejšou súčasťou takýchto tréningov? Dá sa aj z 35-ročného bikera spraviť freestylista, prípadne koľko času to zaberie?
PH: Určite je dôležité aby tréner dokázal nacítiť situáciu klienta. Obrovská dávka empatie odlišuje dobrého a zlého trénera. Ani licencia ani neviem aký kurz nedokáže nahradiť reálne skúsenosti trénera. Na druhej strane aj tie skúsenosti sú na nič pokiaľ má tréner nízke EQ. Preto si dovolím tvrdiť, že dobrý tréner dokáže aj 35 ročného bikera s kľudom naučiť backflip. Zaberie to viac času ale na druhej strane poznám v tomto veku bikerov, ktorí sa neboja a ide to s nimi rýchlo. Všetko je to na individuálnej úrovni. Nedávno som mal napr. Ebikera pred 40tkou a naskákal skok s kickrom 2,20m.
B: Aké ďalšie projekty chystáš do budúcnosti?
PH: Aktuálne nemám asi nič konkrétne ale pravdepodobne to bude nejaké video na veľkom bajku. Začínam novú spoluprácu takže som rád za nový vietor do plachiet.
B: Kto je tvoj obľúbený jazdec, alebo koho štýl sa ti najviac páči? Koho ceníš najviac zo slovenských jazdcov? Kto má najväčšiu perspektívu do budúcnosti?
PH: Obľúbený aktuálne už moc nejazdí ale rozhodne Martin Soderstrom. Mám ale favoritov z BMX scény a to rozhodne č. 1 Denis Enarson. Z aktuálnej SS scény mi veľmi sedí Erik Fedko, Fredriksson, Macduff. Zo Slovákov cením všetkých, ktorí to držia a nevzdali to. Igor Putera, ktorému to flipuje už na 40tku a Marek Konkoly, že celú scénu drží už X rokov pokope na Slovenskom zväze cyklistiky. (Samozrejme nie on sám ako jedinec).
O perspektíve moc hovoriť nechcem. Zažil som už viac talentovaných a nádejných mladých riderov a tak rýchlo ako začali tak aj skončili. Mám nejakých ktorým držím palce ale popravde som už trochu skeptický takže im budem fandiť potichu.
B: Čo by si poradil mladým bikerom?
PH: Chlapci majte trochu gule, cestovať, skúšať contesty, nie len doma, choďte von, zažite svet. Nestačí len jazdiť triky na plošinku, tam by to nemalo končiť. Jazdite VŠETKO! Techniku, gymnastiku ale aj bikros, pump či trial. Univerzálny jazdec bude vždy lepší ako airbagový bangrista, to ale môže každý vnímať inak. Neviem či je dobré nastaviť si ciele typu „chcem zajazdiť na conteste toho a toho“ alebo „chcem vyhrať pohár“…Myslím si, že sú to krátkodobé ciele a po ich dosiahnutí vás to prestane baviť. Ak ťa niekto poprosí o radu, pomôž mu. Ak je niekto slabší ako ty, ťahaj ho hore. Nevzdávaj to len pre to, že ti niečo nejde alebo si mal úraz. Užívaj si to. Neporovnávajte sa so sociálnymi sieťami a nejazdite hobby horsing.
B: Čo by si poradil mladému Palovi, keby si mohol?
PH: Keby som vedel veci o ľudskom tele, ktoré viem dnes, dával by som väčší dôraz na kompenzačné cviky a kondičku. Veci, ktoré sa ti zdajú nereálne, sú reálne. Inak mi nenapadá nič konkrétne. Som rád kde teraz som a aj za to čo som na dvoch kolesách zažil. Viac bajku by bolo na úkor napr. vzdelania či rodiny atď. a ja myslím, že som to mal vždy zadelené tak akurát.
Dúfam, že sa vám video bude páčiť, že vás možno trošku nakopne a inšpiruje a určite veľmi oceníme ak nám pomôžete ho šíriť medzi ľudí.
