Príbeh života i záhadnej smrti Ottavia Bottecchiu, prvého talianskeho víťaza Tour de France a vojnového prieskumníka na bicykli
Príbeh Ottavia Bottecchiu, prvého talianskeho víťaza Tour de France z roku 1924, patrí k najväčším záhadám cyklistiky.
Tento výnimočný športovec sa stal národným symbolom, no jeho život sa skončil predčasne za podivných okolností, ktoré dodnes vyvolávajú špekulácie.
Jeho život sa však skončil predčasne za podivných okolností, ktoré v Taliansku dodnes rezonujú a vzbudzujú špekulácie.
Vojnový prieskumník na bicykli
Ottavio Bottecchia sa narodil v roku 1894 v malej talianskej dedinke San Martino di Colle Umberto v regióne Benátsko.
Vyrastal v chudobnej rodine a už od detstva tvrdo pracoval, aby pomohol rodičom. Do školy chodil iba jeden rok a potom pracoval ako obuvník a neskôr ako murár.
Jazda na bicykli sa pre neho stala spôsobom, ako uniknúť každodennej drine a biede.
Keď vypukla prvá svetová vojna, Bottecchia nastúpil do vojenských služieb ako cyklistický prieskumník talianskej armády Bersaglieri. Štyri roky prevážal správy a zásoby na rakúskom fronte na špeciálnom skladacom bicykli.
Bottecchia slúžil v talianskej armáde počas prvej svetovej vojny, aj keď bol neskôr známy ako kritik fašistického režimu diktátora Benita Mussoliniho.
Počas vojny však utrpel vážne zranenia, ktoré poznačili jeho zdravie a spôsobili mu celoživotné problémy. Počas konfliktu sa nakazil maláriou a tiež musel niekoľkokrát uniknúť zo zajatia nepriateľskej armády.
Bottecchia prežil aj plynový útok 3. novembra 1917 pri bitke pri Caporette, pričom poskytoval kryciu paľbu ustupujúcim silám. Neďaleko Sequals bol zajatý, ale ušiel, keď ho v noci prevážali na iné miesto.
Po návrate na talianske línie vykonával prieskumné výpravy do oblastí, ktoré boli pod kontrolou rakúskych síl, vrátane jeho rodného regiónu Colle Umberto.
Bottecchia bol neskôr ocenený bronzovou medailou za odvahu a po skončení prvej svetovej vojny sa Bottecchia v roku 1919 presťahoval do Francúzska, kde pracoval ako murár.
Začiatok kariéry v cyklistike
V roku 1920 sa Bottecchia vrátil do Talianska a ako 26-ročný sa začal venovať súťažnej cyklistike, pričom jeho prvý pretekársky bicykel mu daroval prezident cyklistickej asociácie Associazione Sportiva di Vittorio Veneto, Teodoro Carnielli.
Hneď v prvom roku vyhral preteky Giro del Piave, Coppa della Vittoria a Duca D’Aosta a o rok neskôr si pripísal víťazstvá na Coppe Gallo an Osimo, Circuito del Piave a Giro del Friuli.
Jeho rodina však naďalej zápasila s chudobou, a v roku 1921 ho zasiahla ďalšia tragédia, keď zomrela jeho najmladšia dcéra, len ako sedemročná.
V roku 1922 nezaznamenal výraznejšie výsledky, avšak v roku 1923 sa Bottecchia umiestnil na piatom mieste na 11. ročníku Giro d’Italia, čo bolo vtedy najvyššie umiestnenie samostatného jazdca bez tímu.
Popredný francúzsky jazdec Henri Pélissier požiadal Bottecchiu, aby sa pripojil k jeho profesionálnemu tímu z Francúzska Automoto-Hutchinson.
Automoto bola francúzska motocyklová spoločnosť, ktorá predávala svoje produkty aj v Taliansku. Tím Automoto videl v Bottecchiovi nielen šancu vyhrať Tour de France, ale mať aj ďalšieho talianskeho jazdca na podporu zahraničného predaja.
„Žiadne banány, veľa kávy, ďakujem“
Bottecchia sa tak opäť presťahoval do Francúzska za svojim novým tímom.
Novinár z L’Équipe Pierre Chany, ktorý písal až o 49 edíciách Tour de France, ho opísal ako muža „s kožou opálenou ako staré kožené sedlo a vráskami na tvári tak hlboko, že sú to jazvy.“
„Oblečenie mal otrhané a topánky také staré, že už nemali žiadny tvar. Uši mu odstávali tak výrazne, že ho organizátor Tour de France Henri Desgrange nazval motýľom.“
Jediné slová, ktoré Bottecchia zvládol vo francúzštine bolo: „Žiadne banány, veľa kávy, ďakujem,“ opisuje Chany.
Jeho priateľ a tréningový partner Alfonso Piccin ho však postupne naučil čítať vo francúzštine a „spoločne čítali taliansky športový denník Gazzetta dello Sport a tajné antifašistické brožúry protestujúce proti vláde Benita Mussoliniho,“ opisuje francúzsky denník L’Humanite.
Priekopnícke víťazstvá na Tour de France
V roku 1923 sa Bottecchia prvýkrát predstavil na Tour de France a hneď zaujal pozornosť fanúšikov i cyklistických odborníkov.
Bottecchia nebol len výnimočne fyzicky pripravený, ale mal aj jedinečný inštinkt, ktorý mu pomáhal efektívne rozložiť sily počas náročných etáp.
Pri premiére na Tour vyhral jednu etapu a skončil celkovo na druhom mieste. Po druhej etape viedol Tour a žltý dres mal oblečený šesť dní. Potom sa dostal do vedenia jeho tímový kolega Pélissier, ktorý napokon vyhral celkovú klasifikáciu.
„Bottecchia ma nahradí budúci rok,“ povedal Pélissier.
Na toto vyjadrenie reagoval v Taliansku denník Gazetta dello Sport tým, že požiadal každého zo svojich čitateľov o líru, aby ho odmenili. Mussolini sa údajne prihlásil ako prvý.
Nasledujúci rok 1924 sa stal zlomovým. Bottecchia si obliekol žltý dres už po víťazstve v prvej etape Tour de France a zostal v ňom oblečený až do poslednej etapy, pričom celkovo si pripísal štyri triumfy v etapách.
Bottecchia vyhral Tour de France ako vôbec prvý Talian v histórii, čo v Taliansku vyvolalo doslova národnú eufóriu. Bol oslavovaný ako hrdina a symbol nového, sebavedomého Talianska.
Hoci francúzsky vedel čítať, jeho hovorený prejav bol stále značne kostrbatý: „Nie unavený, Francúzi a Belgičania dobrí priatelia, cyklistika dobrá práca.“
Oblečený v žltom drese sa vracal domov do Milána vlakom, najlacnejšou treťou triedou, aby ušetril peniaze.
Bottecchiov triumf na Tour nebol len otázkou fyzickej sily, ale aj dôvtipu a taktiky. V tom čase ešte neexistovali tímové stratégie, ako ich poznáme dnes, a jazdci sa museli spoliehať predovšetkým na svoje individuálne schopnosti.
„Dostihla ho bieda jeho pôvodu“
V roku 1925 sa Bottecchia opäť postavil na štart Tour a opäť zvíťazil, čím dokázal, že jeho prvý triumf nebol náhoda. Jeho úspech vyvolal záujem aj medzi francúzskymi fanúšikmi, ktorí ho obdivovali pre jeho pokoru a odhodlanie.
Bottecchia vyhral prvú, šiestu, siedmu a poslednú etapu, aj vďaka veľkej pomoci Belgičana Luciena Buyssea, ktorý je považovaný za prvého domestika v histórii Tour de France.
Po dvoch víťazstvách už však Bottecchia nedokázal obhájiť žltý dres po tretíkrát a v roku 1926 počas búrky v desiatej etape z pretekov odstúpil. „Plakal ako dieťa,“ opisuje francúzsky historik a spisovateľ Bernard Chambaz.
„Nepríjemná ruka osudu mu padla na plecia. Akoby ho dostihla bieda jeho pôvodu. Prenasledovali ho temné myšlienky a tušenie budúcnosti. Z Tour v roku 1926 odstúpil počas etapy, ktorú tí, čo tam boli, označili za apokalytickú kvôli chladu a extrémnemu vetru.“
„Išiel domov, nešťastný. Už nemal to srdce trénovať. Bál sa, že ho ‚zrazila zlá choroba‘. Kašľal a bolel ho chrbát a priedušky. Okrem toho počas zimy prišiel o mladšieho brata, ktorého počas jazdy na bicykli zrazilo auto,“ píše Chambaz o osude Ottavia Bottecchiu.
Záhadná smrť
Ottavio Bottecchia sa po úspešných rokoch na Tour de France zameral na prípravu a venoval sa tréningom vo svojej rodnej oblasti.
Ráno 3. júna 1927 chcel ísť už tradične trénovať s kamarátmi Alfonsom Piccinim a Riccardom Zillem, avšak nikto z nich sa k nemu nepridal, a tak išiel trénovať osamote.
Neskôr v ten deň našli ležať Bottecchiu pri ceste neďaleko mesta Peonis, bezmocného a v kritickom stave. Mal prasknutú lebku a ďalšie početné zlomeniny. Okamžite bol prevezený do nemocnice v Gemone.
Bottecchia podľahol zraneniam o dvanásť dní neskôr, len štyri dni predtým, ako sa chcel pokúsiť o tretie víťazstvo na Tour.
Čo presne sa stalo, zostáva dodnes predmetom dohadov a špekulácií.
Podľa oficiálnych správ mal Bottecchia rozsiahle zranenia hlavy a hrudníka, ktoré si podľa prvotnej hypotézy spôsobil pádom z bicykla, no v čase jeho nájdenia bol bicykel nepoškodený, čo vyvolalo pochybnosti o okolnostiach jeho smrti.
Neexistovali žiadne stopy po šmyku, ktoré by naznačovali, že ho vytlačilo z cesty auto, a žiadne stopy na pedáloch alebo páske na riadidlách, ktoré by naznačovali, že stratil kontrolu nad bicyklom.
Teórie aj konšpirácie o smrti Ottavia Bottecchiu
Ottavio Bottecchia prešiel z frontových línií priamo na cyklistický vrchol, no jeho nečakaný pád z výslnia zostáva dodnes zahalený tajomstvom.
Bernard Chambaz napísal o smrti Bottecchiu pre L’Humanité: „Nehoda alebo atentát? Teória jeho nehody, uprednostňovaná justíciou, na základe výpovedí svedkov a lekárskej prehliadky, bola založená na predpoklade choroby, úpalu a pádu.“
„V skutočnosti bolo vyšetrovanie rýchlo uzavreté. Táto teória vyhovovala všetkým: Mussoliniho režimu, predpokladanému vrahovi a dokonca – aj keď je to smutné povedať – aj rodine, ktorá si bola istá veľkou poistnou výplatou,“ dodáva Chambaz.
Miestni obyvatelia i talianske médiá začali hľadať vysvetlenie, čo mohlo viesť k tragickej smrti Ottavia Bottecchiu.
Nehoda na tréningu
Prvá verzia, ktorú vyšetrovatelia predložili, bola náhodná nehoda. Bottecchia trénoval na ceste, ktorá viedla popri kopcovitom teréne, a mohol naraziť na nečakanú prekážku, ktorá spôsobila jeho pád.
Táto verzia by sa mohla zdať logická, avšak fakt, že Bottecchia bol mimoriadne skúseným cyklistom, vzbudzovala otázky. Svoj tréningový región dôverne poznal a zranenia, ktoré utrpel, nezodpovedali typickým zraneniam pri cyklistických nehodách.
Politická vražda
Jedna z najkontroverznejších teórií predpokladá, že Bottecchia sa stal obeťou politicky motivovaného útoku. V Taliansku sa práve rozmáhal fašizmus pod vedením Benita Mussoliniho a Bottecchia bol známym antifašistom.
Otvorene prejavoval nesúhlas s režimom a netajil sa svojimi názormi. V atmosfére fašistickej diktatúry bolo takéto správanie vnímané ako provokácia, a nie je vylúčené, že Bottecchia bol umlčaný. Avšak táto teória nikdy nebola dokázaná a žiadne priame dôkazy sa nenašli.
Priznanie miestneho farmára
Roky po Bottecchiovej smrti sa objavila ďalšia verzia, ktorá pôsobila skôr bizarne než realisticky. Miestny farmár tvrdil, že videl Bottecchiu pri krádeži hrozna zo svojho vinárstva a v návale zlosti mu hodil kameň do hlavy, čo malo spôsobiť smrteľné zranenia.
Hoci tento muž po rokoch priznal vinu, nezhoda času a miesta konania farmára s okolnosťami nájdenia Bottecchiu spochybňuje jeho výpoveď. Zdá sa pravdepodobné, že farmár túžil po pozornosti, a tak sa prihlásil s priznaním, ktoré však bolo v mnohých ohľadoch nespoľahlivé.
Útok mafie
Existuje teória, že Bottecchia sa stal obeťou mafie alebo miestneho gangu.
Organizovaný zločin mal v Taliansku vždy silné zázemie, a to najmä v období medzi svetovými vojnami.
Je možné, že si ho vybrali buď ako cieľ pre vydieranie, alebo ho chceli zastrašiť, čo sa nakoniec skončilo tragicky. Aj táto verzia však zostáva len hypotézou, pretože sa nenašli dôkazy, ktoré by ju podporili.
Značka bicyklov Bottecchia vznikla až po smrti Ottavia
Podľa Ottavia Bottecchiu je pomenovaná talianska značka bicyklov, pričom špičkové rámy sa vyrábajú dodnes v Taliansku, ale zvyšná produkcia je v Ázii.
Výrobca začal pod menom Carnielli v roku 1924, kedy Bottecchia vyhral po prvýkrát Tour de France a značku premenovali na Bottecchia až po smrti talianskeho legendárneho cyklistu.
V priebehu rokov sa spoločnosť Bottecchia vypracovala na jedného z väčších výrobcov bežných aj pretekárskych bicyklov a v roku 2006 sa v Európe predalo viac ako 50-tisíc bicyklov Bottecchia. Boli technickým sponzorom profesionálneho talianskeho tímu Acqua & Sapone, ktorý pretekal Giro d’Italia na modeli Bottecchia SP9 v roku 2010 a na Bottecchia Emme 2 v roku 2011.
V júli 2022 spoločnosť kúpila značku Bottecchia spoločnosť Fantic Motor. „Po katastrofálnom požiari, ktorý postihol jednu z tovární v Cavarzere, sa Bottecchia presťahovala do provincie Padova a vrátila sa do Piove di Sacco,“ opisuje výrobca nepríjemnú udalosť z roku 2023.
