Rekordné čísla a absolútna dominancia. Ako Tadej Pogačar vyhral tretí žltý dres na Tour de France
Tadej Pogačar (UAE Emirates) vyhral Tour de France 2024 absolútne dominantným spôsobom a ani jeho najväčší súperi v boji o žltý dres sa nedokázali priblížiť výkonom, ktoré Slovinec počas troch týždňov predvádzal.
25-ročný Slovinec vyhral na tohtoročnej Tour až päť horských etáp, čím vyrovnal historický rekord Taliana Gina Bartaliho z roku 1948, ktorý bol doteraz jediným jazdcom, ktorému sa takýto úspech podaril. Rekordov, ktoré Pogačar na Tour de France prekonal, je však výrazne viac.
Okrem úspechov v klasických etapách, zavŕšil svoj triumf na Tour de France víťazstvom záverečnej horskej individuálnej časovky.
Tento rok vyhral Pogačar dokopy šesť etáp a celkovo má na konte už 17 etapových výhier na francúzskej Grand Tour, čo znamená, že je desiatym najúspešnejším pretekárom v histórii Tour de France v počte etapových triumfov. Túto štatistiku vedie Mark Cavendish, ktorý tento rok prekonal 35. etapovým víťazstvom rekord Eddyho Merckxa.
Po dvoch rokoch dominancie Jonasa Vingegaarda sa tak Tadej Pogačar dočkal svojho tretieho titulu z Tour de France.
Kombináciu šiestich víťazných etáp a zisk žltého dresu dosiahol naposledy Bernard Hinault v roku 1979.
Pogačar vyhral celkovú klasifikáciu s náskokom 6:17 min pred druhým Jonasom Vingegaardom (Visma-Lease a Bike) a Remco Evenepoel (Soudal Quick-Step) skončil pri svojej premiére na Tour na treťom mieste so stratou 9:18 min.
Vyhral Tour aj Giro a vyrovnal rekord Marca Pantaniho
Pogačar má 25 rokov a tohtoročná Tour de France bola jeho siedmou účasťou na pretekoch Grand Tour (Giro, Tour, Vuelta). Pri každom štarte skončil na pódiu a k dvom (teraz už trom) žltým dresom Tour de France, ktoré vyhral v rokoch 2020 a 2021, pridal v máji v Taliansku aj maglia rosa.
Vyhrať Tour de France aj Giro d’Italia v jednom roku je mimoriadne náročný výkon, ktorý sa dodnes podaril len niekoľkým cyklistom: Fausto Coppi (1949, 1952), Eddy Merckx (1970, 1972, 1974), Bernard Hinault (1982, 1985), Miguel Indurain (1992, 1993) a Marco Pantani (1998).
Do tejto elitnej skupiny cyklistov sa pridal aj Tadej Pogačar, ktorý pred skompletizovaním hetriku z Tour de France, vyhral pri svojej premiére Giro d’Italia s takmer 10-minútovým náskokom pred druhým Danielom Martínezom.
Za posledných 59 rokov nedokázal vyhrať Giro nikto takým suverénnym spôsobom ako Pogačar v roku 2024.
Okrem toho, pred štartom na Gire vyhral Pogačar na začiatku sezóny historicky najťažšiu edíciu Strade Bianche po 81-kilometrovom sóle, potom vyhral etapové preteky Okolo Katalánska najväčším rozdielom za posledných 41 rokov a na monumente Liège-Bastogne-Liège predviedol 35-kilometrové víťazné sólo.
Začiatkom mája odštartoval na Giro d’Italia, kde dominoval celé tri týždne, ružový dres mal oblečený po víťazstve v druhej etape až do posledného dňa a celkovo dosiahol počas troch týždňov až šesť etapových triumfov.
Na Tour de France nedal šancu nikomu
Po úspechoch v jarnej časti sezóny a na Gire, bol cieľ jasný – zisk tretieho žltého dresu na Tour de France.
Tadej Pogačar bol už pred štartom na Tour jednoznačným favoritom. Víťaz predošlých dvoch ročníkov Jonas Vingegaard, ktorý mal byť jeho najväčším súperom, utrpel začiatkom apríla pri páde na pretekoch Okolo Baskicka zlomeniny rebier, kľúčnej kosti a pneumotorax, a dlho nebolo isté, či bude na Tour štartovať.
Jeden a pol mesiaca sa Vingegaard zotavoval zo zranení a ďalšieho jeden a pol mesiaca strávil intenzívnou prípravou na Tour de France. Aj keď bola jeho forma otázna, na štart Tour sa vo Florencii postavil.
Jonas Vingegaard sa síce snažil zo všetkých síl a v jednej etape dokonca Pogačara porazil, ale na neuveriteľné výkony slovinského talentu jednoducho nestačil.
V úvodnom týždni vyhral Pogačar štvrtú etapu po neuveriteľnom zjazde z legendárneho Col du Galibier, ale jeho náskok v celkovom hodnotení pred Evenepoelom a Vingegaardom nepresahoval minútu, a najťažšie horské etapy mali ešte len pred sebou.
Už po prvých dňoch bolo jasné, akým štýlom chce Pogačar pretekať. Chce byť agresívny, nikomu nič nedaruje a pôjde po víťazstve pri každej príležitosti. A presne v tomto duchu pretekali aj jeho tímoví kolegovia z UAE Emirates, z čoho však určite neboli nadšení jazdci, ktorí chceli skúšať šťastie z únikov.
Najlepší vrchársky výkon v celej histórii cyklistiky
Tadej Pogačar potvrdzoval svoju dominanciu aj v najdôležitejších etapách s dojazdom do cieľa na vrchole stúpaní. Očakávalo sa, že Vingegaard získa čas v náročnom horskom teréne, avšak opak bol pravdou a Pogačar si pri každom dojazde v horách postupne zvyšoval svoj náskok v celkovej klasifikácii.
Slovinec suverénne zvíťazil na vrcholoch Pla d’Adet, Plateau de Beille, Isola 2000 a Col de la Couillole, pričom vo všetkých štyroch stúpaniach prekonal svojimi časmi historické rekordy. Okrem tejto štvorice prešiel v rekordnom čase aj Col du Galibier, aj keď etapa sa na jeho vrchole nekončila.
Stúpanie Plateau de Beille je známe ako kopec, ktorý predpovedá víťaza Tour de France. Na vrchole tohto pyrenejského stúpania sa končila 15. etapa a Pogačar v ňom predviedol pravdepodobne najlepší vrchársky výkon v celej histórii cyklistiky.
Prečítajte si tiež
- Analýza výkonu: Tadej Pogačar prekonal 23-ročný rekord Lancea Armstronga v stúpaní Pla d’Adet
- Analýza výkonu: Tadej Pogačar prekonal 31-ročný rekord v stúpaní Isola 2000
- Analýza výkonu: Tadej Pogačar prekonal 26-ročný rekord Marca Pantaniho v stúpaní Plateau de Beille
Plateau de Beille má dĺžku 15,8 km, priemerný sklon 7,9 % a prevýšenie 1235 metrov. Pogačar ho prešiel s priemernou rýchlosťou 23,71 km/h za 39:50 min a s priemerným výkonom 6,98 ᵉW/Kg (výkon na kilogram hmotnosti), čo je bezpochyby jeden z najlepších, ak nie najlepší vrchársky výkon v celej histórii cyklistiky.
Hmotnosť jazdcov sa síce počas dlhých etapových pretekov mení, ale ak by sme brali do úvahy „oficiálnu“ hmotnosť Tadeja Pogačara 66 kg, znamenalo by to, že počas stúpania tlačil do pedálov necelých 40 minút s neuveriteľne vysokým priemerným výkonom 460,7 W.
Rekord v tomto stúpaní ešte donedávna držal Marco Pantani, ktorý dosiahol v roku 1998 na 6,9-kilovom hliníkovom bicykli čas 43:20 min a prešiel ho s priemernou rýchlosťou 21,88 km/h.
Po 26 rokoch sa však prišiel Tadej Pogačar a Pantaniho rekord prekonal obrovským rozdielom o tri a pol minúty.
Nechce len vyhrávať. Chce dominovať a zahanbiť svojich súperov
Ako sme už vyššie spomínali, Tadej Pogačar pretekal na Tour de France s taktikou víťaziť všade, kde sa dalo.
Zopakovala sa tak situácia z Giro d’Italia, kedy mal už v poslednom týždni bezpečný náskok v celkovej klasifikácii a mohol už len kontrolovať situáciu, prípadne nechať etapu úniku.
Pogačar v rozhovoroch po etapách viackrát tvrdil, že na ďalší deň si oddýchne a nechajú etapu úniku, alebo si ju len užije bez snahy bojovať o víťazstvo.
To sa však nestalo a agresívna taktika Tadeja Pogačara a jeho tímu UAE si odniesla vlnu kritiky.
Majster sveta a jeden z najlepších klasikárov súčasnosti Mathieu van der Poel (Alpecin-Deceunick) sa dokonca vyjadril, že ak sa bude na Tour de France pretekať takýmto štýlom, nemá preňho význam na Tour štartovať.
„Nikomu nedá nič len tak zadarmo. Nechce len vyhrávať. Chce dominovať a zahanbiť svojich súperov, a pri každej príležitosti im chce pripomenúť, že on je ten najlepší,“ povedal Tejay van Garderen, bývalý profesionálny cyklista a momentálne športový riaditeľ v tíme EF Education – EasyPost.
„Možno by som od neho čakal, že ukáže trochu viac rešpektu. Že nepôjde do každého jedného súboja, ktorý sa naskytne. Ale jednoducho má takú povahu. Vidí cieľovú čiaru a chce ňou prejsť prvý,“ dodal Van Garderen.
Podobný názor zdieľal aj holandský bývalý profesionálny cyklista Tom Dumoulin: „Toto je čistá demonštrácia sily. Pogačar vedie o tri minúty; toto vôbec nemusel robiť. Urobil to len preto, aby znepokojil Vingegaarda. Je to arogantné? Určite je tam prvok arogancie.“
Dominancia, ktorá vyvoláva pochybnosti
Po zverejnených analýzach výkonu Tadeja Pogačara sa, ako inak, začalo písať a špekulovať aj o dopingu. Práve v tomto ohľade sa vyjadril k Pogačarovej taktike aj Lance Armstrong, ktorý pre doping oficiálne stratil všetkých sedem titulov z Tour de France a dostal doživotný zákaz činnosti v profesionálnej cyklistike.
„Len som sa poškriabal na hlave, keď som videl, čo urobil. To, čo sme videli, je najväčšia chyba, ktorú urobil vo svojej kariére. Iným tímom sa to nepáči, fanúšikovia — okrem slovinských — to nechú nevidieť a ani francúzske médiá nie sú veľkým fanúšikom, verte mi, je to veľká, zbytočná chyba,“ povedal Armstrong po víťazstve Tadeja Pogačara na vrchole stúpania Isola 2000.
Pred touto etapou mal totiž Pogačar viac ako trojminútový náskok pred Vingegaardom.
„Rozumiem argumentom ‚sú to preteky‘, no riešite aj politickú stránku. Nemali by ste dávať iným dôvod, aby vás začali nenávidieť. Alebo aby vás nemali radi. Alebo aby o vás začali pochybovať,“ povedal Armstrong, pričom bolo celkom zjavné, že „pochybovaním“ odkazoval na špekulácie o dopingu.
„Naozaj bolo zbytočné takto útočiť. Len to pritiahne viac pozornosti na Pogačara. Ak sa už špekuluje o jeho výkone, určite to nepomôže. Navyše mu to nezískava žiadnu priazeň. Niekedy musíte zvážiť, ako vás ľudia vnímajú. Nielen v pelotóne, ale aj v médiách,“ dodal Lance Armstrong vo svojom podcaste MOVE.
Dopingové špekulácie umocnil prístroj na vdychovanie oxidu uhoľnatého
Dopingové špekulácie sa počas Tour de France zintenzívnili po zverejnení reportáže, v ktorej sa píše o tom, že tímy UAE aj Visma používajú špeciálny prístroj na vdychovanie oxidu uhoľnatého.
Tento prístroj sa používa na meranie kľúčových hodnôt krvi pri trénovaní vo vysokej nadmorskej výške, avšak môže byť použitý aj agresívnejším spôsobom – vdychovaním jedovatého plynu s výslovným účelom zvýšenia výkonu.
Inhalácia CO môže sama osebe poskytnúť podobné účinky ako tréning vo vysokej nadmorskej výške. Vyvolaním hypoxie – stavu nedostatku kyslíka – sa inhalácia CO môže použiť na predĺženie alebo dokonca nahradenie výhod tréningu vo výške, keďže sa v tele začne tvoriť viac červených krviniek.
Zástupcovia tímov UAE, Visma aj Israel-PremierTech sa vyjadrili, že prístroje používajú výhradne na účely merania.
„Ide o test, ktorý zisťuje reakciu pretekára a jeho tela na nadmorskú výšku,“ povedal o prístroji Pogačar.
„Zistí sa množstvo hemoglobínu v tele na začiatku vysokohorského sústredenia. Ide o jednoduchý test merajúci reakciu tela na pobyt vo vysokej nadmorskej výške. Nie je to tak, že dýchame výfukové plyny z auta,“ dodal Slovinec.
Jonas Vingegaard vyhral, aj keď Tour de France nevyhral
Pre Jonasa Vingegaarda môže byť víťazstvom už len to, že sa postavil na štart Tour de France, vzhľadom na jeho rozsiahle zranenia, ktoré utrpel pri páde tri mesiace pred štartom na Tour.
Napriek zraneniam sa dokázal v priebehu pár týždňov dostať do životnej formy a pre Pogačara bol na Tour najväčším konkurentom.
Asi najväčším prekvapením bol Vingegaardov výkon v 11. etape, keď najprv dotiahol v predposlednom stúpaní polminútový náskok osamoteného Tadeja Pogačara a lídra celkovej klasifikácie následne porazil v záverečnom šprinte.
Vingegaard sa tak stal prvým cyklistom, ktorý porazil Pogačara v šprinte dvoch jazdcov.
Na Pogačarove agresívne útoky v horách už však neskôr nedokázal reagovať, avšak stále predvádzal obdivuhodné výkony. V horských etapách skončil trikrát na druhom mieste a druhý finišoval aj v záverečnej časovke.
Remco Evenepoel môže byť spokojný s premiérou na Tour de France
Remco Evenepoel môže byť určite spokojný so svojou premiérou na Tour de France. Tretie miesto pri jeho prvej účasti na tomto prestížnom podujatí je mimoriadny úspech, ktorý potvrdzuje jeho schopnosti a potenciál do budúcnosti.
Evenepoel sa počas troch týždňov ukázal ako konzistentný a odolný jazdec, pričom dokázal držať krok s najlepšími vrchármi a svoju časovkársku silu dokázal víťazstvom prvej individuálnej časovky.
V horských etapách sa pravidelne umiestňoval na popredných priečkach a napriek tomu, že bojoval s favorizovaným Tadejom Pogačarom a skúseným Jonasom Vingegaardom, nestrácal nervy a udržiaval si stabilný výkon.
Evenepoelov výkon na Tour de France naznačuje, že má potenciál byť jedným z hlavných kandidátov na víťazstvo v budúcich ročníkoch.
Pogačar je najväčším favoritom majstrovstiev sveta
Pogačarova forma a výkony počas celého roka 2024 len potvrdzujú jeho univerzálnosť a výnimočný talent, a jeho triumf na Tour de France a Gire v jednom roku ho zaradil medzi najväčšie legendy cyklistiky.
Navyše, Tadej Pogačar má pred sebou ešte veľkú výzvu tohto roka, a to Majstrovstvá sveta v Zürichu. Pôvodne mal v programe aj účasť na Olympiáde v Paríž, ale svoju účasť zrušil.
Na svetovom šampionáte bude najväčším favoritom, aj keď to určite nebude mať také ľahké ako po zvyšok roka, keďže okolo seba nebude mať šialene silnú zostavu tímových kolegov, ako má v tíme UAE.
Aj keď jeho fanúšikovia by si určite želali, aby sa pokúsil aj o triumf na Vuelte a skompletizoval víťazstvá zo všetkých troch Grand Tour, Pogačar sa počas Tour de France vyjadril, že španielskeho trojtýždňového etapáku sa nezúčastní.
Ak by aj Pogačar už do konca roka nepretekal, nikto by mu to nemohol vyčítať, keďže len v tejto sezóne dosiahol také úspechy, o ktorých môžu iní len snívať. Avšak s povahou, ktorú ukázal na Tour de France, sa určite ešte máme na čo tešiť.
