ŠKODA Dohňany – Púchov Trophy

Slnko, prach a singláče
Dohňany zrejme milovníkom horskej cyklistiky netreba príliš predstavovať. Druhé kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR si tu odbilo výbornú premiéru, navyše na trati, kde sa človek skutočne nenudil.

Je krásne slnečné ráno a parkujem auto na veľkej lúke pri hlavnej ceste. Lenže som si poriadne nepozrel, ako ďaleko je toto parkovisko od samotného centra a myslím, že nakoniec oveľa viac ako ten spomínaný kilometer, ktorý nám odhadom oznámil regulovčík... Nevadí, nie je nič lepšie ako poriadna ranná prechádzka, ktorá nás spolu s kolegami Slavom a „Švacom" priviedla do samotného areálu – v ňom to už pomaly začína žiť a množstvo pripravených stanov sľubuje už teraz rušnú atmosféru a bohatý program. Na registrácii prebehlo všetko rýchlo a dávam si ďalšie „kilometre" na rozcvičku cestou späť. Slnko už teraz poriadne pečie a je jasné, že opaľovacie krémy budú v permanencii a zabudnúť sa natrieť by mohlo byť poriadne nepríjemné – každopádne, klasické cyklistické pruhy už mám aj teraz, koncom mája, kvalitné. Využili sme situáciu a spravili ešte malé „natáčanie" s maratónskou tematikou a potom už všetko prebiehalo pomerne tradične.

Štart na úrovni
Ešte sa trochu povozím po miestnych lúkach a nejakých 10 min. pred štartom som v centre diania, pričom vďaka VIP sektoru sa nemusím nikde tlačiť. Akurát sa do neho akosi nedá dostať, takže treba preliezť už pripravené bariéry, no vďaka mojej výške to nie je žiadny problém. Trasa nemá tradičné „maratónske" parametre, vďaka čomu sa zišiel zrejme aj väčší počet ľudí ako tradične, dokopy cca 140 kúskov. Čaká nás 55 km s prevýšením okolo 1 600 m, no kto aspoň trochu pozná okolie, vie, že zadarmo to zďaleka nebude. Na výber bol ešte 40-kilometrový variant alebo nenáročných 16 km. Vďaka celkovému zázemiu v areáli má štart naozaj úroveň, atmosféru a o 10:00 môžeme ísť na vec.

Rovná asfaltová cesta, na ktorej mi kamarát Andrej nechtiac hodil peknú vlnu, nás vyvedie na štrkovú zvážnicu do kopca. To je ten najlepší možný scenár, pretože sa hneď potrháme a ani prípadné predbiehanie nie je problém. V teple sa mi nikdy nejde veľmi dobre, ale zatiaľ mám čelo na dosah a idem si „tempíčko". Tak nejak dúfam, že ho dokážem ešte zvýšiť, no keď vybehneme na otvorené lúky, tento názor rýchlo prehodnotím. Každopádne, už prvé zjazdy dávajú tušiť, že dnes to nebude žiadna nuda. V podstate každý asfalt alebo nejaká zvážnica tvoria prepojovačku do pekných lesných singlov. Mnohé z nich sú mi veľmi povedomé a nie je sa čomu čudovať. Veď Maríková je hneď za humnom a veľká časť trate vedie cez podobné úseky, resp. aj cez úseky Púchovského maratónu. Akurát si hovorím, že na môj vkus je tu málo blata... Samozrejme, žartujem, pretože väčšina z nás si už zvykla, že podujatie v tejto oblasti sprevádza testovanie plášťov s riedkym vzorom. Dnes ale žiadne „mordovanie", všade naokolo sa dvíha prach a človek doslova letí cez les.

Jedno dlhé XC
Jedno z dlhších stúpaní približne v polovici nás vyvedie do výšky cca 540 m n. m., čo tvorí, dalo by sa povedať, aj najvyšší bod trasy. Kopce v okolí Púchova teda nie sú žiadne veľhory, no vždy majú pomerne slušný sklon a ich množstvo postupne akumuluje únavu. Skôr ide o také poriadne dlhé XC, kde sa stále niečo deje, neustále meníte smer, zrýchľujete, brzdíte a musíte byť v strehu. Zrejme najkrajšiu časť trate opäť ponúkajú single nad kúpeľmi Nimnica, ktoré majú naozaj „flow" a viete ich preletieť skutočne rýchlo. Značenie je podľa mňa výborné (vzhľadom na množstvo rôznych ciest a chodníčkov), akurát v jednom mieste nemám úplne jasno a trochu preletím odbočku o 180 stupňov. Spamätám sa ale rýchlo a skupina za mnou tiež. Z tepla mám trochu zježenú „srsť", takže ma dobehli Andrej Raček aj kolega Robo Gombala plus ďalší, ale nasleduje ďalšie stúpanie, kde sa vraciam späť a navyše kúsok pred sebou vidím ostatných.

Lenže ako nabehneme na vrchole kopca do singlov, spojíme sa s jazdcami zo 40 km trasy. Chalani sa ešte stihli pretlačiť na čelo vláčika, no ja som zostal vzadu a postupne ich strácam. Mám pred sebou asi 5 jazdcov a hulákať, nech ma pustia, mi prišlo naozaj zbytočné. Keď sa po nejakom čase začne opäť stúpať, obieham po kraji, čo dá už celkom zabrať, hlavne v tej najprudšej pasáži. Záverečné kilometre sme už teda zmixovaní a nikoho z mojej trasy už nevidím. Prechádzame popod koľajnice do poslednej časti. Tú tvorí opäť pekne strmé stúpanie, ktoré na mape nepôsobí vôbec tak náročne ako v skutočnosti. Obieham Andreja, ktorý mal skutočne smolu a chytil v závere defekt, a na vrchole sa stáčam na Dohňany. Po drncavých lúkach vyletím na štrkovú cestu popri železnici. V momente, keď zozjazdujem, počujem za sebou syčanie akoby od zadného kolesa. „No to snáď nie", hovorím si. Ale bol to planý poplach, to sa len v rovnakom momente objavil za mnou vlak a zvuk koľajníc ma trochu zmiatol. Takže záverečné kilometre nemusím dorážať na prázdnom ako jeden mladý jazdec z kratšej trasy, ktorého míňam a aspoň trochu povzbudím. Nakoniec cieľom prechádzam v čase 2:37 hod. na celkovom 16. mieste. Dnes teda žiadna sláva, ale verím, že „forma" ešte len príde. Najrýchlejší bol dnes Karel Hartl v čase 2:18 hod. a medzi ženami Andrea Juhásová za 2:56 hod. Výsledky nájdete na www.ckdohnany.sk.

foto6.jpg
foto4.jpg
foto8.jpg
foto7.jpg
Každopádne, v samotnom cieli to už medzitým poriadne žije. Všade množstvo stánkov, samotných jazdcov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Navyše, súčasne prebiehajú aj detské súťaže na pomerne zaujímavej trati namotanej priamo v areáli a celkovo má človek pocit, že sa tu stále niečo deje. Ak ste sa nechceli k stánkom s jedlom a občerstvením prebíjať s bicyklom v ruke, veľmi dobre opäť poslúžila úschovňa, ktorá sa stala pevnou súčasťou akcií ŠBOT. Výsledkom je, že takmer každý, koho vidím, je usmiaty a trochu „spečený", čo je jeden zo znakov dobrej akcie. V podobnom duchu všetko prebiehalo až do samotného záveru, ktorý obstaralo vyhlásenie víťazov a tombola. Celkovo sa na všetkých tratiach zúčastnilo 589 bikerov, preteky úspešne dokončilo 563.

Čo dodať na záver?

Musím povedať, že Dohňany vo mne zanechali výborný dojem. V prvom rade, trať je skutočne zaujímavá a zábavná, pretože odmenou za strmý výšľap je vždy nejaký ten singláč a výškové metre sa nestrácajú na zvážniciach. Maratónska trať by si ale zaslúžila do budúcna ešte zopár kilometrov navyše, aby vznikol aj väčší rozdiel pred stredným, 40-kilometrovým variantom. Myslím, že miestne terény majú pomerne veľký potenciál, no hlavne vidno, že samotný organizačný tím ma záujem a veľkú snahu o zlepšovanie, čo je najdôležitejšie. Dnes som sa naozaj výborne bavil a nezostáva nič iné, ako ešte čosi potrénovať na ďalšie kolo.


www.ckdohnany.sk
Text: Martin Imrich
Článok vyšiel pôvodne mtbiker.sk.

Buďte s nami v kontakte

Komentáre